barcikindaparis

akože dneska som písala o celom týždni, ktorý príde asi tak o pár dní na rad. no podľa mňa sa mi to dosť podarilo, sa máte na čo tešiť, tí čo ma čítate :DD see you later alligators

Aspoň konečne som sa trochu vyžila. S Katkou sme si sobotu pozreli výstavu primitívneho art-u a bolo to dosť super, len som čakala, že položka Ázia bude väčšia a že tam nebudú len oblečky. No a potom sme boli také hladné, že sme kvôli jedlu prešli snáď 3 kilometre. Nevedeli sme nič nájsť, nikde nič nebolo otvorené a už sme boli naozaj zúfalé. Náhodou sme ponachádzali pamiatky, ktoré sme ani nemali v pláne vidieť, lebo sme sa hnali len za vidinou jedla :D Ale nakoniec sme v úplne zastrčenej uličke pri najdrahších uliciach Európy ( tak z Gucciho sa nenajem ani z Hermésu, čo vám poviem ) našli cestovinky, takže sme si pochutili. Keďže mali totálne už buedny výber, skončili sme s úplne obyčajnou kombináciou ( syr, paradajky, parmezán, či čo to bolo) ALE zadarmo ste si mohli vybrať či k tomu chcete kus šunčičky, paradajky, olivky , teda to by sa u nás nestalo ! Ja som si však dala len sezam a tymián. No vám poviem, to bolo tak...

11. Asi odpadnem. Dneska zas totálna horúčka. Ja som teda netušila, že sme v nejakom subsaharskom teplotnom pásme, kebyže to viem, rozmyslím sa. Strašné teplo tu je, dneska bolo asi 34 stupňov, že proste nič sa vám nechce. A u mňa pod strechou možno aj 50:D A môj malý vravel, že dokonca je tu nejaké miesto, ktoré je obklopené zrkadlami a tie lúče sa tam zrážajú buď na jednom mieste, alebo na nejaké miesto mieria a tam je teda mega teplo. Keď už sú aj horúčavy také, samozrejme, aj muži sú rozpálení, čiže dneska až dvaja na mňa žmurkali a usmievali sa a zjavne som sa im taká poloholá páčila hehe. Lenže prvý bol arabík nejaký tu vedľa v reštike (nemenovaná osoba povedala, že odporúča si nájsť chlapa, ktorý je minimálne do tretej, štvrtej generácie Francúz), takže arabík je out. A potom jeden skoro ideálny ... len černoch . A zjavne bol rodinný typ, lebo mu nevadilo, že kolo mňa mi cupkal môj ufňukaný drobizg a v kľude so mn...

S daddym sa až chytám za hlavu, že čo tu robíme a vlastne prečo sme tu :D haha                    hrdličky naše pred pyramídou Ako musíte uznať, že moja fotogenickosť je asi na mínus 3tisíc bodoch, takže môžete byť radi, že nemám veľa fotiek urobených ! No nevravím? Modelka šuvix oproti mne, také pózy sa nenaučíš, to musíš mať proste v sebe:D

Stále mám pocit, že ja s tou francúzštinou budem mať problém. Jediné, čo s deckami robím, je že im vravím, aby sa ukľudnili, nech sú ticho, nech sa hrajú oddelene, to sa nerobí, neplače sa, keď... pomaly zo mňa bude nejaká novodobá bacharka v base. Inak ako nič nové, úspešne sa vyhýbam všetkým francúzskym cassanovom, lebo nemám na nich čas... ako pasívne pozorovanie fičí, to sa nebojte. Každým dňom, ale to je asi tak prozatím všetko. Ale mám vedľa gym, už som pozerala, koľko stojí mesiac, možno tam budú nejaké pumpy, čo by mali nejakých menej napumpovaných kamošov. ( to je plán, sofistikovaný, premyslený!)Dneska keď som bola v parku, no plno detí, totálne mega veľa, no dobre až tak veľa nie, ale dosť, videla som už asi druhýkrát daddyho s jeho malou dcérou. Ako bol to jediný schopný ocko, taže možno by ani nevadilo, že má plešinu, nohy do O a možno je aj teplý (hral sa s iným ockom na doktora, hahaha pardon ehm len futbal + -). Inak zdá sa mi, alebo f...

- behá a lieta mi tu lienka, tak som z nej úplne rozčarovaná, už som zo stresu z nej vyžrala aj všetky orechy čo boli v balení, ktoré sa volalo že exotický dotyk :D z lampy som sa ju snažila dostať vešiakom či dáždnikom, no ničoho sa nebojí. Snáď mi v noci nevlezie do ucha alebo čo, lebo to by som sa asi zbláznila skôr, ako som to očakávala. Fujky. Hmyzaňa jedna hnusná, kvet je vonku, na neho som sa ju snažila nalákať, no márne. Ale ta asi nevidela do tmy, že tam je niečo pre ňu, neskorá večera :D asi si kúpim nejakú mäsožravú rastlinu, a si ju dám pred moje okno-dvere a bude chytať všetkých hmyzákov a ja ju budem nimi kŕmiť, keď by jej náhodou cestou unikli a tak. - inak tie moje kvety sa každým dňom otočia iným smerom, no nemôžem z toho. a dneska okolo 8 boli dokonca tak, že sa ťahali za západom slnka, a potom som ich položila normálne len na stolík a zase sú postavené. To človek by nepovedal, že s kvetina...

Prechádzka po Parisi a zistenie, že tu asi každý behá. Okrem lenivých puberťákov, mňa a detí. Všetci od + - 18 rokov, či majú 35,75 alebo 105... no a dzeci chodia na bicykli alebo na kolobežke. Dneska ma nejaký cyklista skoro prešiel, keď som pozerala na Sochu slobody. Ne nebojte sa, nie som už v Amerike, ale máme tu takú mini kópiu, inak ale aj tá postačí na to, aby som mohla povedať, že tá socha je škaredá. Aj tá na tom druhom kontinente bude škaredá, som si istá :D Amerika nič pre mňa proste. Zistila som aj, že tu sa proste nedá stratiť, ani kebyže silno chcete. Pretože tu sú všade mapky. Na zastávkach metra, autobusov, na verejných hajzloch, no proste je ich neskutočne veľa, sú krásne, farebné, veľké. A keďže je tu 14 liniek metra a asi tisíc autobusov, a ešte aj nejaká železnička a tuk-tuky (to jak u Paliho na Taiwane) tak sa jednoducho už niekam dostanete, odkiaľ uvidíte eiffela a odtiaľ už viete kam. Proste musíte ísť za ostatnými t...

That escalated quickly :D začína to byť vážne... už nejak ani nevládzem po dnešnom výkone, na očú pomaly nevidím, ale musím napísať novinky. Dneska som mala dvojky na krku večer, pozreli sme si pevnosť Boyard a mne sa smiali, že jak je to možné, že nepoznám tie disciplíny. No asi tak, že to u nás už vyšlo dávno z módy. Potom samozrejme, bordel, že nejdú spať,... Dúfam, že to nebude moja úloha ich uložiť, lebo to bude vojna. Dneska jazykové bariéry ďalšie samozrejme, neviem jak sa povie kapustnica, nevedela som čo je „doudou“- dudu (!) a si vravím ty vole, tak má sedem rokov, nemôže mať cumlík decko :D Nakoniec je to plyšák, ... a robili sme priesvitné obaly na knihy. No mám dosť, som urobila dve knihy (otras, tie deti sa za to budú hanbiť v škole a učiteľky povedia, že som asi retardovaná) a akože sorry, ale povedala som tým dvojkám, že nech rebelujú, žiadne obaly im netreba, tak či tak sa to potrhá. Ma to nebavilo a bola som v tom úplne...

Ta paráda. Dúfam, že som všetko dokonale saturovala. Toľko informácií za deň som nevstrebala, odkedy som urobila skúšku z histórie na konci mája. Keďže ešte smútim za rodičmi, nebola som schopná sa dneska kukať sama na pamiatky a prechádzať sa, tak som si dávala oddych. Ale dobre som urobila, lebo tote deti sú torpéda :D to jakeby sa na vás valilo nielen jedno ale štyri. Doobeda som vstala, klídek, pozrela som si film, ktorý sa volá The womb tuším. Tam „skoro syn a.k.a. klon“ pichol na konci svoju „skoro matku“, ktorá predtým bola jeho pichačka v minulosti. Proste mega bizarné a zasadené do prostredia niekde v Anglicku, pomaly na divočine niekde bez elektriny, dakde pri mori/oceáne, sci-fi šuvix oproti tomuto. (btw: moje geografické zdatnosti sú na minime, ale na mapke som dzecom ukázala, kde je Afrika a kde je Slovensko :D). No film našťastie aj skončil, čiže som sa začala chystať s veľkým stresom na prvé stretnutie s mojimi zver(enc)ami. Dievča...

Je večar. Naši odišli a cítim sa strašne opustená, ale viete čo si vravím? Že však, čo by človek neurobil pre lepšiu budúcnosť? Dúfam, že mi z toho niečo kapne... napríklad, že budem môcť pracovať napríklad hneď na Ambassade du Quatar, ktorá je hneď na super exkluzívnom mieste, na začiatku Elyzejských polí. No musia mať riadne lovky tí katarskí princi, či kto to tam prevádzkuje... No taže si sedím sama, poplakala som si, lebo rodičia odišli asi pred 52 minútami a 3 sekundami a je pravdepodobné, že zase ucítim pocit bezmocnosti niekedy v budúcnosti, tak sa nedivte, že niekedy budem celkom pesimisticky naladená. Susedia v mojom „bloku“ zatiaľ nič moc, jeden starší pán, ktorý sa ma snažil šturiť k nemu do výťahu (asi chcel spoločnosť), čierna sympatická rodinka, a moja 102ročná domovníčka, btw: cítim sa strašne v bezpečí vďaka jej službám :D Ale moje schody ku mne by ma upozornili na každý pohyb asi, ktorý sa udeje, lebo vŕzgajú jak oné. To mám za t...

  + vidijo, kde si myslíme, že nás ocko fotí, tak strúhame úsmevy jak divé :D