Preskočiť na hlavný obsah

sobota nedela!


Aspoň konečne som sa trochu vyžila. S Katkou sme si sobotu pozreli výstavu primitívneho art-u a bolo to dosť super, len som čakala, že položka Ázia bude väčšia a že tam nebudú len oblečky. No a potom sme boli také hladné, že sme kvôli jedlu prešli snáď 3 kilometre. Nevedeli sme nič nájsť, nikde nič nebolo otvorené a už sme boli naozaj zúfalé. Náhodou sme ponachádzali pamiatky, ktoré sme ani nemali v pláne vidieť, lebo sme sa hnali len za vidinou jedla :D Ale nakoniec sme v úplne zastrčenej uličke pri najdrahších uliciach Európy ( tak z Gucciho sa nenajem ani z Hermésu, čo vám poviem ) našli cestovinky, takže sme si pochutili. Keďže mali totálne už buedny výber, skončili sme s úplne obyčajnou kombináciou ( syr, paradajky, parmezán, či čo to bolo) ALE zadarmo ste si mohli vybrať či k tomu chcete kus šunčičky, paradajky, olivky , teda to by sa u nás nestalo ! Ja som si však dala len sezam a tymián. No vám poviem, to bolo tak úžasné. Je pravda, že aj z jednoduchých jedál sa najete, a nemusí to byť hneď chleba s maslom a šunka. Potom ako sme boli také najedené, že sme mysleli, že praskneme, sme si šli sadnúť a odfúknuť do záhrad, ktoré sú pred Louvrom. A tak si sedíme a čakáme, kým strávime... No a potom sme tie naše cestoviny zaklincovali zmrzlinou. Ale takou hm. Dokonalou a ideálnou, a ešte aj trošku nám posvietilo slniečko, tak sme sa cítili ako pri mori na dovolenke. Hehe. Som mala horkú čokoládu Bio z Ekvádoru a vám poviem ooooooo. A mali tam tri druhy čokolády, mango, pistácie niekoľko druhov, to akože by som ich vykúpila okamžite, kebyže mám peniaze. Po našom prechádzkovo-gurmánskom výlete, sme sa rozhodli, že sa ideme pozrieť na Street Art do najmodernejšej štvrti. No ten sa nekonal a nakoniec sme videli, len nejakú skupinu pre deti. Akože mlaďasi hej, ale nič moc. Tak sme sa potichu presunuli do Sephory. A tam by som asi aj ostala, kebyže som nebola až taká nápadná. Akože stalker totálny som, takí dvaja černoškovia tam boli. No jak tie bio zmrzliny, oooooooo. :D Kebyže ma tam nerozbolela hlava pri tých všetkých voňavkách, tak tam som celý deň a tvárim sa, že potrebujem pomoc, alebo by som tam vždy prišla inak oblečená, namaľovaná a v parochni. Nakoniec som parádny deň zakončila u detí, taže som sa zase večer vyžila. No a nedeľu sme sa trošku tiež poprechádzali, pobudli pod Sacre Coeur a šli domov. Doma som mala gurmánsky orgazmus, odporúčam čokoládovo mandľové pečivo. Akože pečivo by som vôbec nemala jesť, ale proste som neodolala. No to sa mi rozpúšťalo na jazyku. Šetrila som si ho, ale tak vydržalo mi asi 20 minút aj s pauzami . Pomaly rozmýšľam nad tým fitkom, čo tu mám, ale tak zdá sa mi, že základné členstvo 60 eur na mesiac mi príde dosť, tak nieže za tých 60 evro budem môcť ísť len na nejaký rotoped a bežiaci pás :D to môžem behať aj po daždi a si precvičím aj ruky, lebo budem nosiť dáždnik. 
PS: kúpila som si arašidové maslo, a nechutí mi to až tak veľmi, si príďte po neho, kto má chuť.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...