NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.)

Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim.

No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych porazenych a (prekliatych!) predoslych bytov). Od januara som proste zila s jednym malym kufrikom, mala som 6 outfitov a jedno pyzamo, asi tak, ze 5 siat na tyzden do roboty, pyzamko na noc a jeden outfit na party v piatok, alebo sobotu, prane podla potreby. Tak raz tyzdenne, najlepsie v nedelu rano, aby vsetko vyschlo a mohla som to odnosit na tyzden od pondelka.

Cize s mamkou a ockom sme urobili turu do Prahy, pomestili sme vsetko nevem akym zazrakom, vedla mna sedelo par kufrov a velka perina pre dve osoby, na ktoru som sa zvalila cestou, ked som robila siestu. V prahe som vysquattovala Matkovu postel, stretla necakane majitelku, ktora si prisla len tak opravovat bojler, vyckala som na jeho 26. narodeniny, vyobjimkala si celu rodinu a maleho Stepiho a pohla sa dalej na vychod. Vlakom v biznis classe, za smiesny peniaz, kde som spoznala spriaznenu dusu z Lacaku /caves Evi / a kde sme NECHTIAC znechutili cestu a asi aj cely stewardsky vlakovy job ci karieru nasej casnicky, ci ako to nazvat :D

No a tak dosla som na vychod, fajne bolo, dobre bolo, moja hruda, moja rodna zem. Najedla som sa, vsak ako doma, vobec som sa neopila, slusna som bola cely cas, teda cely tyzden, co som bola tam. Je pravda, ze som sa fakt dlho neohriala, a jedine co som robila bolo to, ze som vybalovala parizske kufre, upratovala skrine, vyhadzovala veci, upratovala som parizske kufre do prazdnejsich skrin a potom som balila kufre na dalsiu avanturu. Lebo vsak co na Slovensku, co v Prahe a co v Parizi? Na Slovensko a do Ceska sa mozem stale vratit, zatial je teda definitivna odpoved taka, ze sa nechystam, uvidime v buducnosti ci na to pride cas alebo ako ... v Parizi to nebolo najtop, vsak preto som vlastne o tom vsetkom pisala aj blog, ale dobre, nakoniec mam aj pekne spomienky na nase slovenske, francuzske, arabske, africke ci zmiesane vecery, sluzobky z posledneho roka, tindre, byty, vylety, peknych muzov !fakt nadhernych, vystavne kusy! a kravy francuzky, ale nie vsetky, ... ale vacsina. No ale stacilo, styri ci kolko rokov, musela som sa z toho uz konecne dostat, oddychnut si, vzala som nohy na plecia. Nebolo to necakane, dlhsie som sa na to chystala. Zmena vzduchu a potreba zmenit vela veci ma prinutili, no a v konecnom dosledku az do takej miery, ze som zmenila aj kontinent.

DAMY A PANI PRIPUTAJTE SA, PRISTAVAME. MONTREAL

Pristali sme, vsetko dobre dopadlo. Az na to, ze celu cestu mi tam revali nejake arabske decka, nic sa im nepacilo. Ale akoze nikdy neboli spokojne, zo zaciatku mi nefungovali ani filmy, tak to som si vravela, ze bude topka cesta. Zvladla som to. Dajak som sa v Parizi dostala na letisko, s tymi mojimi kufrikami, zaplatila som za porazeny taxik strasne vela penazi, lebo sa rozhodli, ze mi zvysia cenu o mieru x1,8. HMMM ok. Ako keby som bola nejaky bohac, vyzeram tak? Na letisku nas prislo asi milion  lietadiel v rovnakom case, meskanie, nejak sme sa predrali na kontroly, akoze imigracia nula bodov, ani ma neskontrolovali, kebyze nemam viza tak mozno ani nezistia :D Nasla som si kufrik, ziarivo cerveny (aj velky aj maly, mamka s ockom mi kupili sadu, aby som ladila a aby som ich rychlo nasla). No a dojdem do exitovej saly a zacalo to. Kupila som si mesacnik na bus, vravim si ze oki, dajak sa dotrepem tych 5 minut na bus a dojdem do mesta. 

Dotrepkala som sa na bus to ano, a uz som aj po 15 minutach nastupovala, lenze moj mesacnik nefungoval, lebo to neni tak, ako ze uz na konci mesiaca ti to fici... aby si to mohol pouzit uz 29, nie, nie mozes az 1. A kedze v busoch nepredavaju listky a ani nikde pobliz, vyslali ma na turizmus do zaciatocnej velkej saly. Znicena cela spotena, unavena dojdem do saly, tam sto tridsat ludi, a cakat na listok znova. Tak dobre pockala som 20 minut, dajak som sa opat dostavila na bus, uz som fakt naozaj chcela kupit taxik, ale po tom taxiku z Pariza, co by nedomietol za taku cenu ani arabsky sejk, tak som si to velmi dobre rozmyslela a potlacila som kufricky na znacku busu. Bus som si samozrejme poplietla, ale nevadi, vylozil ma na druhom konci sveta, ale dosla som na nejaku metro zastavku, dostavila som sa teoreticky tam, kde som mala, len inymi spojmi, ale relativizujeme. Vravim, iba teoreticky lebo potom som nevedela ze kam, mala som len print screen v mobile, data stoja 10e na minutu. Cestovatelka Barca :D Nastupila som na dajaky bus, samozrejme ze som vobec nerozumela kebekstinu, ze kde mam vystupit, tak som sa pomylila a vystupila asi tak kilometer a pol od urceneho bodu, hmm. Tak som sa popytala znova nejakej cajky , ta ma poslala, ze mam pobezat, ze stiham dalsi bus. Tym som sa nejak doterigala na danu adresu, dost mimochodom, zase som nerozumela, kde mam vystupit, strasna sranda, a hlavne na zastavkach nemaju nikde napisane ako sa volaju a v buse to neoznamovali a vsetko dokonca bolo na znamenie! Ciiiize risk je zisk. Ale nakoniec som dosla zdrava, vsetky klby funkcne, nesmrdela som nejaka extremne no a unavena som bola jak prd. 

A vtedy som videla schody do bytu. Ved viete, take tie strme tocite, a predstavte si teda, ze to musite vystupat s 23kilovym kufrom sama. Odpadla som.

Photo pre slovensky a non slovensky speaking people haha