Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D

No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina mi bola taká, no jak vravím väčšia, som vyzerala ako hajzlový pavúk (ako ma Jitka nazvala, brucho a skade ruka skade noha).

Čiže som sa hecla, dostala som sa vonku, pustila hudbu, vystúpala som prvé schody, zabehla dvesto metrov, a prišla tvrdá rana. Prvé metre boli riadne dramatické, myslela som, že to vzdám hneď na začiatku, lebo som makkýš. Prišlo mi, že sa skôr plazím ako bežím. No som si povedala, to bude lepšie. Tak som dala asi kilometer, potom som sa kus vydýchala a musela som vystúpať schody, potom zísť schody, a potom vystúpať ďalšie. A akože tam som aj myslela, že umriem :D Kolega mi povedal, že keď dám tie schody 5krát, tak som šupa. Dala som ich raz a som rada, že žijem. V podstate keď sa môžem vyjadriť k mojej trase, zabehla som dokopy 4 km. Keďže som sa nehýbala asi tak od minulého leta, tak som aj veľmi hrdá. A kebyže vidíte ten terén, tak sa poseriete doslovne. Hore, dole, hore, dole, zachvíľu budem mať zadok z betónu. Som normálne došla domov a som si povedala, že som ľahšia o dve kilá :D vylepím vám tu aj mapku s rôznymi prevýšeniami, ktoré som prekonala, mala som aj fanúšikov nejakých a dokonca ma jedni pozvali piť.

Na konci som sa vrátila celá motivovaná domov, samozrejme, že som musela už použiť výťah, lebo som nebola schopná sa dostaviť na štvrté poschodie peši. Do vane som sa tak nejak vyšplhala, ale myslím, že zajtra už sa teda budem kúpať mimo nej, na starý spôsob si zohrejem vodu v hrnci a olejem sa niekde vonku na dvore.

Ale inak aké ponaučenie plynie z môjho rozprávania? Že aj najväčší nešportovec sa vie hecnúť a motivovať, pristúpiť na to, že so sebou niečo urobí a zamaká. Ja som to vzala veľmi hŕ hŕŕ ale to nevadí, ja som proste špeciálna. A prídem na chvíľu v lete, a všetci odpadnete, že jaká som hviezda :D

Pripájam tiež fotku Montmartru, aby ste si nemysleli, že podvádzam.

Pusky

Barčis ako sumo (pred behaním)