Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych porazenych a (prekliatych!) predoslych bytov). Od januar
Posledné príspevky

Barčinkin život v Paríži, čistá komédia

Chcete dôvody?! Akože, neviem prečo ste mi to bývanie v Paríži nikto nevyhovorili? Načo som tu? Stačilo na mňa naliehať, že však Barči nechoď, načo, francúzi sú debilný národ, s ešte debilnejšími deťmi, veľakrát výsostne problematickými. Väčšina Parížanov si nosí v sebe predsudky voči "východným" krajinám, otázky typu, a ty vieš kto bol Napoleon, alebo vieš, ja pracujem pre Orange, poznáte to na Slovensku? sú na dennom poriadku. Alebo že vlastne tvoj európsky diplom, tu neplatí. Lebo však vy nie ste ani v EUROOOPE! Geografia nula bodov. No nie... lebo my sme čierna diera, u nás nič nefunguje, nič neexistuje, ešte sme v stredoveku. Dovolím si ale povedať, že keď my sme v stredoveku, tak sorry ale oni sú ešte za nejakým homo erectus!! Akože administratíva nula bodov, ekológia nula bodov, čo sa týka všetkých tvojich žiadostí, pretože všetko posielaš poštou, väčšinou do iného mesta, aby ti to naskenovali a poslali NASPAT do Paríža!!!! Ale ty vysolíš 10e za 100000gramovú obál

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a nič moc, len by to ženy naháňalo /ak nie sú teplí a nepoužiteľ

Pre našu babi. Pamätáš?

Na plastik? Jediné na čo to bolo dobré bolo asi to, že sme sa celoplošne zašpinili, blato sme mali asi aj za ušami, ale hlavná vec, že sme si mohli „uvariť“ plnenú kapustu (neznalý čitateľ rozumej, že sme mali orechový list a piesok s vodou, ktorým sme ho plnili). A tak sme sa hrali na svetaznalých kuchárov, lebo z plastiku sme robili aj rezne a placky. Plastik bol naša totálna topka a tipujem, že aj tvoja, keď si to musela prať! Na našich snehuliakov? Gúľali sme si gule na záhrade, vy s dedkom ste nám dali mrkvu a uhlíky, no jasné, že aj nejaký ten kastról, aby to bola topka. Takých parádnych snehuliakov ako my nemal nik. A naše letné hranie sa na gazdynky, keď si nám dala lavór a my sme v ňom prali pod orechom naše štrimfle a gaťušiky. Se vším všudy sme tam mali mydlo a letnú vodu, každý sme niekde začínal. Na naše lezenie po orechu? Nebola to výška, ale vedeli sme sa vyhupnúť, i keď ja som mala strašný problém niekedy s tou mojou ťažkou riťou. Našťastie sme mali dedka

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina mi bola taká, no jak vravím väčšia, som vy