Preskočiť na hlavný obsah

11 a 12



11.
Asi odpadnem. Dneska zas totálna horúčka. Ja som teda netušila, že sme v nejakom subsaharskom teplotnom pásme, kebyže to viem, rozmyslím sa. Strašné teplo tu je, dneska bolo asi 34 stupňov, že proste nič sa vám nechce. A u mňa pod strechou možno aj 50:D A môj malý vravel, že dokonca je tu nejaké miesto, ktoré je obklopené zrkadlami a tie lúče sa tam zrážajú buď na jednom mieste, alebo na nejaké miesto mieria a tam je teda mega teplo. Keď už sú aj horúčavy také, samozrejme, aj muži sú rozpálení, čiže dneska až dvaja na mňa žmurkali a usmievali sa a zjavne som sa im taká poloholá páčila hehe. Lenže prvý bol arabík nejaký tu vedľa v reštike (nemenovaná osoba povedala, že odporúča si nájsť chlapa, ktorý je minimálne do tretej, štvrtej generácie Francúz), takže arabík je out. A potom jeden skoro ideálny ... len černoch . A zjavne bol rodinný typ, lebo mu nevadilo, že kolo mňa mi cupkal môj ufňukaný drobizg a v kľude so mnou vizuálne flirtoval. ( to už tu dlho nebolo ) čiže v podstate dneska zase 100% neúspech na love a to nie som veľmi vyberavá. Potom kolo mňa dneska náhodou prešiel asi 3krát ten istý blondín, ale to bola asi fakt náhoda, lebo vyzeral byť ako Jitka vraví „šikovný“ a v parku ma sledoval „nenápadne“ taký postarší pán, lenže smola, ja mám tretie oko a ja registrujem aj čo je za mnou, čiže som sa hneď na neho zúrivo otočila a zagánila a on sklopil pohľad. Nečakal agresiu, ale keď mne bolo tak strašne teplo a bola som unavená, tie deti sú jak energetické upíry :D  

12. No a dneska sa poriadne ochladilo... taký slejvák som teda nečakala. Teda po takých teplotách som aj mohla, ale nenapadlo ma to. Pršalo, bol kľud, pršalo, bol kľud, už som myslela, že to so mnou niekde sekne. A potom som musela ísť po decká do školy. No boli úplne unesené z môjho parazólu. Akože, to som si ho kúpila v rámci rebélie. Lebo, je taký škaredý, že je až pekný. Je z Bordó dokonca, totu páčku, viete, za ktorú držíte, má čiernu. A vrch, ten čo by vás v podstate mal chrániť pred orkánom ( môj dažďovník skoro zlomí a prevráti jarný vánok, ale tak, je aspoň štýlový) je tadáááá priesvitný ružovýýýý. A okraje sú čierne, no jedna bomba kombinácia. Módna ikona som. No a deti dobreže sa v daždi nepobili, že kto ho bude niesť. A potom sa s ním chlapec hral na ochranný štít. No malej herečky výkony, už neregistrujem, už som odolná. Furt keď spustí krik a hľadá očný kontakt, aby mohla revať ešte silnejšie, som ČISTOU NÁHODOU vášnivo začítaná do knižky a nič nepočujem. Väčšinou je to síce výkladový slovník, ale zatiaľ moju kamufláž neprekukla. No ne som ja špión? :D Ja budem náhodou dzivá mama. Tvrdá sparťanská výchova, žiadny rev, žiadny muk. Budú spať na slame, piť vodu a jesť len chleba so soľou. Muahaha. Takže každý kto to číta a so mnou plánuje mať deti, viete ako to bude u nás doma fungovať.  Inak nič nové. Som mala depresiu piatočnú večer. Takže som si kus aj poplakala, lebo mi prišlo veľmi smutno za vami všetkými. Musela som sa zmieriť s tým, že každoročná oslava Dančiho Z. sa odohrá bezo mňa a že na mňa nikto nebude čakať, kým prídem. Tak nejak si začínam zvykať, že je všetko už mimo mňa. Jasné, že vám všetkým závidím, že ste spolu, ale tak, keď už som učinila takéto rozhodnutie, tak sa teraz z toho neposerem! Lebo som odvážna žena a ja to zvládnem a potom sa vrátim a sa opijeme a zapijeme všetko, a prepijeme si aj gate :D

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...