dzieň 4

Je večar. Naši odišli a cítim sa strašne opustená, ale viete čo si vravím? Že však, čo by človek neurobil pre lepšiu budúcnosť? Dúfam, že mi z toho niečo kapne... napríklad, že budem môcť pracovať napríklad hneď na Ambassade du Quatar, ktorá je hneď na super exkluzívnom mieste, na začiatku Elyzejských polí. No musia mať riadne lovky tí katarskí princi, či kto to tam prevádzkuje... No taže si sedím sama, poplakala som si, lebo rodičia odišli asi pred 52 minútami a 3 sekundami a je pravdepodobné, že zase ucítim pocit bezmocnosti niekedy v budúcnosti, tak sa nedivte, že niekedy budem celkom pesimisticky naladená. Susedia v mojom „bloku“ zatiaľ nič moc, jeden starší pán, ktorý sa ma snažil šturiť k nemu do výťahu (asi chcel spoločnosť), čierna sympatická rodinka, a moja 102ročná domovníčka, btw: cítim sa strašne v bezpečí vďaka jej službám :D Ale moje schody ku mne by ma upozornili na každý pohyb asi, ktorý sa udeje, lebo vŕzgajú jak oné. To mám za to, že bývam v podľa mňa v takej historickej budove, že ju postavil ešte Napoleonik.Ale nie, žartujem. Sme v rámci moderných noriem. Rozmýšľam či sa spratať do tej mojej kutičky, či ostať vonku na teraske vdychovať ten relatívne nie až tak znečistený vzduch Paríža. Ostávam, lebo inak samá zeleň kolo mňa, a sem tam kukám spoza rohu na Eiffela, či stojí, či mu niečo stojí, alebo ako ... Jediné, čo by mi možno aj chýbalo, je internet. Pripájanie sa na susedovic wifi connection a bez hesla je už naozaj bez kapičky nádeje, pretože za tú noc určite password nezmenil na nejaké, ktoré by som uhádla. (napr. : Je t´aime Barcik, You´re beautiful alebo 0000 :D ) Život je proste bez netu niekedy nudný a niekedy pustý. Ako, snažím sa nejak zabaviť, ale by ste neverili, všetky byty naokolo sú bez človeka a nemám koho stalkovať! Alebo sú tam rolety. Snáď sa predo mnou neskrývajú (ak ma odhalili), ja chcem mať pikošky. Ani šmírovať exhibicionistov nemôžem, ktorí by si pri večernej cigaretke, robili dobre niekde pri počítači na obrázkoch nemenovanej Pamely A. Lebo proste nie sú, všetci slušne zarábajú lóve a ja tu kysnem s počítačom, píšem vám a môžem kusance od malých bielych resp. priesvitných mušiek pomaly počítať na desiatky :D Hej a pijem zase Evian, jak Madona, lenže ona vravela, že je super drahý a že sa v ňom kúpe, aby mala dobrú kožu. Omyl dzeci, je to obyčajná voda jak naša Fatra ( len trošku menej bublinková), ... 30.8.- Teda zajtra sa tu vedľa mňa bude hrať zápas Paris St. Germain a neviem kto, taže by som možno stretla aj Zlatana Ibrahimoviča. Taký balkánsky sexoš... ktorý sa tvári, že je severan, ale proste tote korene nezaprie, ani kebyže mam zavreté oči, uši a nozdry :D Na Sacré Coeur ma inak dneska dosť prekvapil černoch, ktorý by predal mamke kabelku za 18 euro... ale ako to by bolo v pohode, že sme to zjednali z 35 na 18, lenže on hovoril po slovensky! „Slovák kamarát, skoro zadarmo dám. Amerikánec 35 eury ale slovák, to 18!“ a ďalší mi chcel veštiť dačo z ruky či čo, s nejakou šnúrkou a mi vraví : „you´re slovak ? nice people, very nice. Dont worry, dont worry.(chytá mi ruku, vidí, že nechcem, ale myslí si, že sa bojím, kuká na ocka : Papa is here! Don´t worry :D) Avšak ani daddyho mi netrebalo, sama som sa zachránila z jeho spárov smrti. Za tie dni sme nachodili riadne kilometre, a ma opálilo kus, mamka sa dneska čudovala, čiže černoška Barča pomaly zapadne aj do komunity. Ale moja štvrť vyzerá byť v pohode, veľa zelene, Buloňský lesík je kus ďalej, taže žiadne kreatúry sa tu nemotajú, hlavne stretávam dosť rodiniek a starších ľudí ( 65+), žiadni podozriví afgánci a pakistánci. No ale jak som si tak plačkala cestou od rodičov, cez slzy som zbadala takého super krásneho francúza, že mi až dodal sily, ten jediný pohľad a povedala som si, že bude dobre! A ak ňe, ta idzem domov za vami, vy moje vychodňare. A už sa ma nezbavíte!

Slovo dňa: les ordures.