SEDEM

Prechádzka po Parisi a zistenie, že tu asi každý behá. Okrem lenivých puberťákov, mňa a detí. Všetci od + - 18 rokov, či majú 35,75 alebo 105... no a dzeci chodia na bicykli alebo na kolobežke. Dneska ma nejaký cyklista skoro prešiel, keď som pozerala na Sochu slobody. Ne nebojte sa, nie som už v Amerike, ale máme tu takú mini kópiu, inak ale aj tá postačí na to, aby som mohla povedať, že tá socha je škaredá. Aj tá na tom druhom kontinente bude škaredá, som si istá :D Amerika nič pre mňa proste. Zistila som aj, že tu sa proste nedá stratiť, ani kebyže silno chcete. Pretože tu sú všade mapky. Na zastávkach metra, autobusov, na verejných hajzloch, no proste je ich neskutočne veľa, sú krásne, farebné, veľké. A keďže je tu 14 liniek metra a asi tisíc autobusov, a ešte aj nejaká železnička a tuk-tuky (to jak u Paliho na Taiwane) tak sa jednoducho už niekam dostanete, odkiaľ uvidíte eiffela a odtiaľ už viete kam. Proste musíte ísť za ostatnými turistami, tí vás odprevadia k ďalšiemu monumentu. Ako som sa pomaly pod rúškom poobedia zakrádala, našou gangsta štvrťou vyzeralo to, že okolo mňa je asi celá geriatria Paríža. Nič v zlom, ja nemám problém so staršími ľuďmi, pomôžem im pokiaľ niekto bude niečo potrebovať, ak ma netresnú kabelkou preventívne po hlave. No ale ja som čakala, že aj nejakí mlaďasi tu cez deň budú, nielen bezďák v stredných rokoch. Tak snáď sa nemýlim. Bezďák inak už má chuť so mnou kecať, volá sa Lucien, ak by to niekoho náhodou zaujímalo a má viac domovov, nielen tú telefónnu búdku pred naším domom. Keď má dobrú náladu tak spieva, keď pije, tak je vraj trochu agresívny.

Inak rastlinka ráno vyzerala, že ju už nevzkriesim, listy skoro opadané, hlavičky s kvetmi už pomerne dosť sklonené, čakala som, že už je po nej, no a naraz, dala som ju na slnko na celý deň, ta musela v nej prebehnúť taká fotosyntéza, lebo teraz stojí a ožila a žije ďalej. Zajtra keď ju dám na slnce, ta možno z nej po čase vyrastie aj palma :D

No šoping dopadol tak, že nebol žiadny, lebo frantíkovia nedeľu nemajú otvorené nič iba pekárne. A keďže ja chleba nemôžem, ta som bola pekne vytočená, musela som si tu lúskať posledné zásobky pistácií a jesť jabko. Ale tak jablko je super a zdravá alternatíva ku tomu, čo by som inak jedla pravdupovediac.  Taky kebabík od arabských kamošov ...hummmm 

PS. Konečne sa ľudia vracajú do bytov a dneska som zahliadla nejakých, čo by sa mohli stať objektom sledovačky :D Malý Arthur má dokonca aj ďalekohľad s nejakým videním. Dúfam len, že to neni také videnie, že mi vidí pod oblečenie, lebo dosť často s tým na mňa kuká a začína to byť podozrivé. Avšak dumám, že či ja náhodou nie som obeťou stalkingu... lebo som tu vystavená jak kôň na trhu. Už len čakám, kedy mi niekto bude pozerať či mam rovné a zdravé zuby a plesne ma po stehienku. Celkom príznačný obrázok našla Marika a dobre sme sa na tom zasmiali.