Akože, som došla do Paríža, pred mesiacom, áno som aktuálna,
som sa zabývala, a potom som samozrejme hľadala nejaký bar, či pub, kde by som si mohla zložiť hlávku a dať si jedno pivo, za ešte normálnu cenu, ehm našťastie len 6 euro...
Na rohu je tu hneď jeden, mala som to blízko domov, a povedala som si, že to skúsim.
Tak som tam raz došla v dobrej nálade, a to bolo asi aj posledný krát, čo som tam bola vysmiata.
Vy čo poznáte, bol to štýl Vagón v Prahe, kto nie, tak rockové pesničky, a tak ďalej, dobrá atmosféra.
No ale príbeh!
Podstata je v tom, že som tam došla sama, nejak som prehovorila vyhadzovačov, aby ma pustili a vo vnútri som si sadla na bar a dala si pivec. Jedno veľké, odmena. Barman na mňa požmurkal a to bolo asi všetko, nepútala som pozornosť, ani som nechcela.
Pritmelil sa ku mne nejaký chlapec, malý, chudý, no si vravím dobre, kus s ním porozprávam.
Keď už za mnou došiel niekoľký krát a miera jeho vypitého alkoholu stúpala, začal sa mi vysmievať, že som z východu, mám východný akcent, logicky, nechcelo sa mi tam s ním ďalej veľmi baviť, ani sa mi nepáčil, tak som ho "odmietla". No a to som zjavne nemala robiť, lebo za mnou došiel ešte niekoľko krát, debil akýsi a svoje vtípky smerované na mňa stupňoval.
Po chvíli, keď mi konečne dal pokoj, som sa vybrala na toalety. Tam som stretla jedného maďara, taký zlatý chlapec, tak že reku, však sme susedia, že pokecáme. Ja po francúzsky, on po anglicky, a nakoniec som zabila Jónápod a hoď vaď (ako sa máš) no proste ja som čistý polyglot, keď si vypijem.
Na pomoc s našimi jazykovými bariérami nám došiel jeho kamoš francúz, Loic. Zlatý chlapec, sme sa rozprávali potom asi polhodinu, nasmiali sme sa.
Vtedy však vstúpil znova na scénu ten debil, čo si zo mňa robil srandu, ale tentoraz vytiahol silnejší kaliber, a začal na mňa vykrikovať na celý bar, že som kurva. (sorry mami ak to čítaš, ale som autentická).
Ja som nechápala, čo sa deje, chlapci nechápali. Potom sme odišli, ja za doprovodu chlapcov, čo bolo zjavne považované za niečo iné, ako bolo.
Prišla som tam druhý krát, tretí a nechceli ma pustiť dovnútra, lebo vraj nie som "domáca" a že sa mám pratať kade ľahšie, že tam nemám robiť hluk bla bla bla,... Keď som tam bola naposledy(3x), už som bola vytočená, nech mi dá ten sprostý škuľavý vyhadzovač normálny dôvod, prečo tam nemôžem vojsť.
Zo mňa urobil poslednú chudinu, s plačom som odišla domov a konečne sme s Loicom prišli na dôvod, prečo ma tam nechcú.
Loica tam totiž tiež nechceli pustiť minule, lebo že "vytvoril problémy".
ČIŽE milí priatelia, viete prečo ma tam nechcú pustiť? LEBO tento postihnutý retard, ktorý by mal zhniť niekde na predmestí Paríža mi vybavil trvalú ne-vstupenku do tohto baru tým, že na mňa zjavne nažaloval vyhadzovačom a majiteľovi (áno, vraj som tam na listine(!)), že tam chodím sama, lebo robím eskort a prevádzkujem prostitúciu, hľadám si klientov, ktorí potom so mnou odchádzajú domov a PLATIA MI...
Ako už do toho baru nepáchnem, ale ide mi hlavne o princíp.
Chcela som to riešiť, no už ani nemám síl, a ani chuť vám poviem, keď to takto u nich chodí, že mna niekto douráža a ešte aj pre istotu ma označí za lacnú šľapku, a ja som nakoniec tá zlá, tak kde sme... daktorí proste do vienka nedostali rozum a mozog, ale niečo iné, čím robia všetky svoje úvahy a rozhodnutia.
Poučenie? Odvtedy viem, že mužov netreba odmietať, ale rovno im povedať, že na nich zavolám políciu, ak sa budú bez prestania o niečo pokúšať.
som sa zabývala, a potom som samozrejme hľadala nejaký bar, či pub, kde by som si mohla zložiť hlávku a dať si jedno pivo, za ešte normálnu cenu, ehm našťastie len 6 euro...
Na rohu je tu hneď jeden, mala som to blízko domov, a povedala som si, že to skúsim.
Tak som tam raz došla v dobrej nálade, a to bolo asi aj posledný krát, čo som tam bola vysmiata.
Vy čo poznáte, bol to štýl Vagón v Prahe, kto nie, tak rockové pesničky, a tak ďalej, dobrá atmosféra.
No ale príbeh!
Podstata je v tom, že som tam došla sama, nejak som prehovorila vyhadzovačov, aby ma pustili a vo vnútri som si sadla na bar a dala si pivec. Jedno veľké, odmena. Barman na mňa požmurkal a to bolo asi všetko, nepútala som pozornosť, ani som nechcela.
Pritmelil sa ku mne nejaký chlapec, malý, chudý, no si vravím dobre, kus s ním porozprávam.
Keď už za mnou došiel niekoľký krát a miera jeho vypitého alkoholu stúpala, začal sa mi vysmievať, že som z východu, mám východný akcent, logicky, nechcelo sa mi tam s ním ďalej veľmi baviť, ani sa mi nepáčil, tak som ho "odmietla". No a to som zjavne nemala robiť, lebo za mnou došiel ešte niekoľko krát, debil akýsi a svoje vtípky smerované na mňa stupňoval.
Po chvíli, keď mi konečne dal pokoj, som sa vybrala na toalety. Tam som stretla jedného maďara, taký zlatý chlapec, tak že reku, však sme susedia, že pokecáme. Ja po francúzsky, on po anglicky, a nakoniec som zabila Jónápod a hoď vaď (ako sa máš) no proste ja som čistý polyglot, keď si vypijem.
Na pomoc s našimi jazykovými bariérami nám došiel jeho kamoš francúz, Loic. Zlatý chlapec, sme sa rozprávali potom asi polhodinu, nasmiali sme sa.
Vtedy však vstúpil znova na scénu ten debil, čo si zo mňa robil srandu, ale tentoraz vytiahol silnejší kaliber, a začal na mňa vykrikovať na celý bar, že som kurva. (sorry mami ak to čítaš, ale som autentická).
Ja som nechápala, čo sa deje, chlapci nechápali. Potom sme odišli, ja za doprovodu chlapcov, čo bolo zjavne považované za niečo iné, ako bolo.
Prišla som tam druhý krát, tretí a nechceli ma pustiť dovnútra, lebo vraj nie som "domáca" a že sa mám pratať kade ľahšie, že tam nemám robiť hluk bla bla bla,... Keď som tam bola naposledy(3x), už som bola vytočená, nech mi dá ten sprostý škuľavý vyhadzovač normálny dôvod, prečo tam nemôžem vojsť.
Zo mňa urobil poslednú chudinu, s plačom som odišla domov a konečne sme s Loicom prišli na dôvod, prečo ma tam nechcú.
Loica tam totiž tiež nechceli pustiť minule, lebo že "vytvoril problémy".
ČIŽE milí priatelia, viete prečo ma tam nechcú pustiť? LEBO tento postihnutý retard, ktorý by mal zhniť niekde na predmestí Paríža mi vybavil trvalú ne-vstupenku do tohto baru tým, že na mňa zjavne nažaloval vyhadzovačom a majiteľovi (áno, vraj som tam na listine(!)), že tam chodím sama, lebo robím eskort a prevádzkujem prostitúciu, hľadám si klientov, ktorí potom so mnou odchádzajú domov a PLATIA MI...
Ako už do toho baru nepáchnem, ale ide mi hlavne o princíp.
Chcela som to riešiť, no už ani nemám síl, a ani chuť vám poviem, keď to takto u nich chodí, že mna niekto douráža a ešte aj pre istotu ma označí za lacnú šľapku, a ja som nakoniec tá zlá, tak kde sme... daktorí proste do vienka nedostali rozum a mozog, ale niečo iné, čím robia všetky svoje úvahy a rozhodnutia.
Poučenie? Odvtedy viem, že mužov netreba odmietať, ale rovno im povedať, že na nich zavolám políciu, ak sa budú bez prestania o niečo pokúšať.
Komentáre
Zverejnenie komentára