Som sa dlho neozvala... ja
viem.
Ale keďže logicky píšem blog
len v Paríži, tak som ani nemusela. Však v Prahe nič zaujímavé.
No takže. V skratke.
Praha
Dva mesiace v tomto meste,
od začiatku mája, čo som sa nevyplížila na slnko, moja biela pokožka neutrpela
a zmenila som i dve bydliská za ten čas. Náš Strahov ma úplne opantal, hlavne
svojou krásnou okolitou prírodou, dokonalými zákutiami, premysleným systémom
bývania, starožitným nábytkom, štruktúrou spoločného kúpeľňového zriadenia, kde
sa aj počas veľkej potreby či sprchovania môžete s niekým zoznámiť. Proste
ako ušité pre mňa :D A tá kuchyňa, kde môžete stráviť pol dňa pri varení
špagiet?
Ale no spokojná som bola, s bračkom
bývať, sledovať jeho totálne zapálenie pre Counter Strike, zatiaľ čo ja som
písala bakalárku vzdialená dva metre od neho a bez internetu, keďže sme nemali dva
káble do PC... Proste luxus, no čo si budeme hovoriť a btw so mnou sa tie
nefunkčné internety ťahajú od novembra, už som si zvykla.
Nič špeciálne sa nedialo,
pracovala som v reštike, snáď dostanem aj zaplatené, každý večer som došla
úplne mŕtva k nám, potom som písala prácu, ale Maťo začal vďaka mne jesť
aj zeleninu, taže aspoň niečo prinieslo naše spoločné bývanie po 3 rokoch žitia
oddelene.
Potom som sa musela
presťahovať opäť, do Satalíc, kde som konečne mala viac miestností na výber,
kde by som mohla zložiť riťku, mala som aj neobmedzený internet, takže sa hneď
ľahšie žilo. Všetci sa o mňa starali. Postupne som začala aj aktívne žiť.
Ale nie tak, že by som chodila vonku, ale že som chodila športovať :D A hlavne
plno tuku a potu som vypotila aj pri tých horúčavách, keď bolo 37 stupňov
a ja už poloholá som písala celé dni na počítači, a ešte aj ten
notebook mi tú saunu posunul na vyšší level, lebo to teplo, čo z neho sálalo
mi pridalo asi 7 stupňov naviac ešte k tým vonkajším.
Dva mesiace som teda nežila,
nepila alkohol, nechodila vonku, úplný odľud a dokonca taký unavený, že
som to nevedela dlho dospať. Potom konečne prišiel ten čas. A mohla som tu
prácičku, moje dieťa odovzdať, a tak to zo mňa opadlo. A konečne som
sa po dlhom čase mohla usmiať, od srdca.
Šla som hneď domov,
prepáčte, že som sa vám neozvala, nestíhala som to, bola som rada, že som. S rodičmi,
s babkou, starkými. Vybavila som doktorov, policajtov, poisťovňu a mohla
som zase baliť a fičať. Ak by niekto nevedel, tak zase som zmenila
bydlisko, už asi tretíkrát za tri mesiace, a som v Parisi.
Paris
Prvé čo, dôjdem do Paríža,
každý chce rande, so mnou a to sa mi neozvali dva mesiace. To sú kamoši. Chápete,
proste už vidno tie úmysly všetky :D
Inak ubytovanie mám ideálne,
ďakujem týmto Berte, lebo lepšie som si nemohla priať. Hneď nad krásnymi
parížskymi záhradami, všade zatiaľ chodím pešo, ku Notre Damu to mám asi 7minút
peši, ku Pantheónu tiež a proste som rada.
Hľadám prácu, tak si držím
palce.
Hľadám muža, tak si držím
palce.
Hľadám zmysel, tak si držím
palce.
Inak vy, čo ma sledujete.
Pamätáte toho trénera? Tenisového? Moju platonickú lásku? Tak nejak som sa s ním
skontaktovala ešte v apríli... a prvé čo chcel, tak ku mne prísť! Akože
nemárni chlapec čas.
Tak som povedala, že žiadne
také, a som ho zrušila a sa mi zrútili všetky ideály. No lenže Barčik
príde naspäť a sa mu ozve, lebo je naivná a stále si myslí, že chlapi
sa dokážu zmeniť a menia sa. Ale, chyba, lebo prvé, čo sa ma po 2
mesiacoch bez slovka opýtal bolo či bývam sama.
To sú CHLAPI!
Tak som mu povedala, že
bývam s celou mojou rodinou a mačiatkami, aby si nemyslel, že dačo
bude so mnou niekedy mať :D
Zajtra ideme vonku, konečne
po dlhom čase, že si dáme menšiu párty, tak dúfam, že nezaspím niekde pod
stolom o pol 12, čo som taká nevytrénovaná teraz.
A mám plán. Som sa
rozhodla, že si idem nájsť niekoho, kto mi bude zatiaľ financovať môj život tu,
keďže som zatiaľ nezamestnaná. Čiže musí byť zlatý a sympatický, pekný a šarmantný,
nie z nejakej menšiny, nemusel by byť ani zadaný a mať deti, vtipný a inteligentný,
bohatý a veľkodušný, mal by mať pekné bývanie, musí vedieť variť, aaaaaaa športovec, aby sme spolu mohli chodiť
cvičiť :D hej a mňa by mal milovať takú aká som, ja nemienim robiť na sebe
ústupky. Však som super nie?
PUSY a selfie kráľovnej Barborky v kráľovskom apartmáne
Pomaly pridám fotky aj leta, len tu v kuse prší, tak sa potešte len pohľadom na moju osobnosť

Komentáre
Zverejnenie komentára