Preskočiť na hlavný obsah

Novinky

Som sa dlho neozvala... ja viem.
Ale keďže logicky píšem blog len v Paríži, tak som ani nemusela. Však v Prahe nič zaujímavé.
No takže. V skratke.

Praha
Dva mesiace v tomto meste, od začiatku mája, čo som sa nevyplížila na slnko, moja biela pokožka neutrpela a zmenila som i dve bydliská za ten čas. Náš Strahov ma úplne opantal, hlavne svojou krásnou okolitou prírodou, dokonalými zákutiami, premysleným systémom bývania, starožitným nábytkom, štruktúrou spoločného kúpeľňového zriadenia, kde sa aj počas veľkej potreby či sprchovania môžete s niekým zoznámiť. Proste ako ušité pre mňa :D A tá kuchyňa, kde môžete stráviť pol dňa pri varení špagiet?
Ale no spokojná som bola, s bračkom bývať, sledovať jeho totálne zapálenie pre Counter Strike, zatiaľ čo ja som písala bakalárku vzdialená dva metre od neho a bez internetu, keďže sme nemali dva káble do PC... Proste luxus, no čo si budeme hovoriť a btw so mnou sa tie nefunkčné internety ťahajú od novembra, už som si zvykla.

Nič špeciálne sa nedialo, pracovala som v reštike, snáď dostanem aj zaplatené, každý večer som došla úplne mŕtva k nám, potom som písala prácu, ale Maťo začal vďaka mne jesť aj zeleninu, taže aspoň niečo prinieslo naše spoločné bývanie po 3 rokoch žitia oddelene.  
Potom som sa musela presťahovať opäť, do Satalíc, kde som konečne mala viac miestností na výber, kde by som mohla zložiť riťku, mala som aj neobmedzený internet, takže sa hneď ľahšie žilo. Všetci sa o mňa starali. Postupne som začala aj aktívne žiť. Ale nie tak, že by som chodila vonku, ale že som chodila športovať :D A hlavne plno tuku a potu som vypotila aj pri tých horúčavách, keď bolo 37 stupňov a ja už poloholá som písala celé dni na počítači, a ešte aj ten notebook mi tú saunu posunul na vyšší level, lebo to teplo, čo z neho sálalo mi pridalo asi 7 stupňov naviac ešte k tým vonkajším.
Dva mesiace som teda nežila, nepila alkohol, nechodila vonku, úplný odľud a dokonca taký unavený, že som to nevedela dlho dospať. Potom konečne prišiel ten čas. A mohla som tu prácičku, moje dieťa odovzdať, a tak to zo mňa opadlo. A konečne som sa po dlhom čase mohla usmiať, od srdca.
Šla som hneď domov, prepáčte, že som sa vám neozvala, nestíhala som to, bola som rada, že som. S rodičmi, s babkou, starkými. Vybavila som doktorov, policajtov, poisťovňu a mohla som zase baliť a fičať. Ak by niekto nevedel, tak zase som zmenila bydlisko, už asi tretíkrát za tri mesiace, a som v Parisi.

Paris
Prvé čo, dôjdem do Paríža, každý chce rande, so mnou a to sa mi neozvali dva mesiace. To sú kamoši. Chápete, proste už vidno tie úmysly všetky :D
Inak ubytovanie mám ideálne, ďakujem týmto Berte, lebo lepšie som si nemohla priať. Hneď nad krásnymi parížskymi záhradami, všade zatiaľ chodím pešo, ku Notre Damu to mám asi 7minút peši, ku Pantheónu tiež a proste som rada.
Hľadám prácu, tak si držím palce.
Hľadám muža, tak si držím palce.
Hľadám zmysel, tak si držím palce.
Inak vy, čo ma sledujete. Pamätáte toho trénera? Tenisového? Moju platonickú lásku? Tak nejak som sa s ním skontaktovala ešte v apríli... a prvé čo chcel, tak ku mne prísť! Akože nemárni chlapec čas.
Tak som povedala, že žiadne také, a som ho zrušila a sa mi zrútili všetky ideály. No lenže Barčik príde naspäť a sa mu ozve, lebo je naivná a stále si myslí, že chlapi sa dokážu zmeniť a menia sa. Ale, chyba, lebo prvé, čo sa ma po 2 mesiacoch bez slovka opýtal bolo či bývam sama.
To sú CHLAPI!
Tak som mu povedala, že bývam s celou mojou rodinou a mačiatkami, aby si nemyslel, že dačo bude so mnou niekedy mať :D

Zajtra ideme vonku, konečne po dlhom čase, že si dáme menšiu párty, tak dúfam, že nezaspím niekde pod stolom o pol 12, čo som taká nevytrénovaná teraz.  

A mám plán. Som sa rozhodla, že si idem nájsť niekoho, kto mi bude zatiaľ financovať môj život tu, keďže som zatiaľ nezamestnaná. Čiže musí byť zlatý a sympatický, pekný a šarmantný, nie z nejakej menšiny, nemusel by byť ani zadaný a mať deti, vtipný a inteligentný, bohatý a veľkodušný, mal by mať pekné bývanie, musí vedieť variť,  aaaaaaa športovec, aby sme spolu mohli chodiť cvičiť :D hej a mňa by mal milovať takú aká som, ja nemienim robiť na sebe ústupky. Však som super nie?
PUSY a selfie kráľovnej Barborky v kráľovskom apartmáne 
Pomaly pridám fotky aj leta, len tu v kuse prší, tak sa potešte len pohľadom na moju osobnosť 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...