Ja viem,
dlho som nepísala. Ale veľa problémov, starostí, stále niečo a nestíhala
som nič, nieže ešte to niečo. Lietam z jednej strany na druhú ako nejaká
bábka látková.
Za tieto dni
a posledný mesiac sa toho toľko stalo, ale to vám niektorým môžem povedať
aj osobne, pretože za dva týždne som doma. Ako veľmi sa neteším, nechce sa mi
z Parisa, ale tak čo narobím, keď so školou to nie je ideálne.
V každom prípade sa snažím užiť si posledné chvíle a pomaly môžem
začať baliť. Mamka, ocko a Maťo za chvíľu tiež prídu pozrieť uja Eiffela,
tak aspoň posledný týždeň bude veselší, s rodinkou a kamarátmi.
Chlapi
Môj milovaný
tenisový tréner sa nechal ostrihať, má nejaký futbalový zostrih, tak akože
myslela som, že tam láska končí. Už to prehnal vtedy s tou lesklou bundou,
ale to som mu odpustila, no ale takýto výstrelok! Ale našťastie bradu si
nechal, lebo to už by som psychicky nezvládla. Toľké zmeny po zime!
A začal sa mi zdraviť, no lenže keďže odchádzam o dva týždne, tak tu
naša láska asi ukončí púť.
No ja som stará konzerva a kebyže on sám má záujem, tak sa
ozve už dávno. Ale čo musím uznať je, že minimálne arabská menšina je zo mňa
celá bez, takže svojich fanúšikov už mám. Základ tam je. Potom sú tu aj nejakí
Francúzi, a všelijaké zmesky taliano-francúzi, amerikáno ale nakoniec nič
z nich. Proste na Arthura nedám dopustiť, moja top 1.
Čo sa týka arabskej menšiny, celkom som sa s nimi zblížila
a našla som si arabiku partiu. Dievčatá najzlatšie na svete. Akože ale čo
sa týka chlapcov, tak nejak od mňa niečo (lásku?) očakávali bratia, a ešte
aj ich spolubývajúci. Brat 1, keď zistil, že na neho veľmi neberiem, bol na mňa
zlý a keď potom pochopil, že sa mi trochu páči jeho spolubydla (1), bol
ako fúria. Zatiaľ brat 2 vedel, že spolubývajúci (1) sa mi celkom páči, ale
jemu to neprekážalo a tvrdil, že cíti, že medzi nami niečo je (aj
z mojej strany, fantáziu ma podarenú!).Čiže sa v pohode vie preniesť
cez prekážky, ktoré by sa mohli naskytnúť. Ako tak sa to nejak všetko
ukľudnilo, ja som sa pre istotu nikomu neozývala, až sme prišli ku bratovi 2 na
večer plný hádaniek a hlavolamov a jeho spolubývajúci (2) mi navrhol
nech u nich prespím. Však načo by som šla domov, keď tam mi ponúka super
lehátko a brata 2 k tomu, ako bonus, keďže lehátko je len jednokusové.
Zdvorilo som odmietla takúto spoločnosť a celkom som pokojná, že takáto
situácia je v ČR alebo na SK nereálna, lebo tam nie som až taká hviezda.
Ma okradli,
a že sa to so mnou ťahá už druhý mesiac
Čiže párty
v jednom klube, kde sme chodili v kuse, stretla som tam môjho kamoša
advokáta, došiel z NY, a keďže sme sa dlho nevideli, rozprávali sme
sa. Taška hodená pri kabáte, meter odo mňa, za 5 minút nikde. Ukradnutá, so
všetkým. Najhoršie, že som nebola ani opitá, to by som si vyčítala, že som
behala hore dole po bare. Nie nie, ja som bola triezva. jak kebyže do kostola
mám ísť o hodinu. Čiže všetci mysleli, že som len spitá, a že som ju
niekde uložila, ale prd jasné, že ja som vedela, že nebude nikde. Zrútila som
sa ale totálne, myslím, že som tam vyzerala asi najtragickejšie do tej 5 rána,
keďže mi odporučili počkať a že sa možno niečo nájde. Bola som celá čierna
od maskary, nemala som ani jedno číslo, ktoré by som si pamätala z hlavy,
proste nič, zničená, splakaná, a neverili by ste, ale bezbranné ženy si
veľmi rýchlo niekoho zbalia. Pretože čo sa týka mojej situácie, takú
s napuchnutými očami a čiernymi lícami ma tam zvádzalo asi 5
chlapcov, pritom väčšine som ani neodpovedala, ale stále sa vrátili skúsiť
znovu, že možno raz aj prehovorím z toho šoku, keď mi budú opakovať do
nekonečna, že to bude dobré a že mi prišli len povedať aká som krásna. No
dobre. Princezná hotová. A teraz čo všetko mi ukradli, lebo ja som blbá
a keďže mi magnetizovali lístky, nosila som so sebou aj doklady. To
vyslovene hovado(!) mi zobralo, peniaze, dve bankové karty (sk,fr), môj
milovaný blackberry s fr. SIM kartou, obč. preukaz , ISIC, open card,
preukaz zdravotnej poisťovne, modrý preukaz poistenca do zahraničia(či čo to
je), úplne novú Armani voňavku, lebo som si povedala, že musím voňať dobre ten
večer, a pre istotu aj kľúče odo mňa, a od Charlotte.
V noci
som nemala kde spať, ani čo robiť, teda už ráno o 5 to bolo, tak som spala
u toho kamoša advokáta, a ráno mi so všetkým pomohol. Akože kebyže
tam nie je on, asi som už dávno obesená niekde na mojich bielych čipkovaných
šatách, to aby som vyzerala originálne.
V podstate som z toho vyšla s tým, že kupujem
nový mobil, stále platím francúzsku faktúru, zaplatila som za kľúče, za stravu
asi len tak a nepreplatila mi to rodina, občiansky, isic posratý, bez
peňazí svojich vlastných(!) som bola asi 2 týždne, a ešte nechcem vedieť
čo bude ďalej. Pobehala som prefektúry, komisariáty, stratené objekty,
ambasády, banky, popodávala som všade deklarácie, blokovala všetko možné
a platila a nervovala sa. Ty si obeť, ale my ti nič nepreplatíme, asi
takto. Nevravím o servise SFR, sim kartu s rovnakým číslom som mala
dostať do 72h... nedošla do mesiaca, platím a pre istotu som na sk čísle
prevolala asi milión korún s roamingom. A telefón mi zomiera, lebo ho mám
roky, neprijíma hovory, neposiela smsky, internet bloknutý. A tie všetky
procesy, čo ma čakajú, hrozné...Ten človek mi s tou taškou ukradol asi aj mesiac
života, keď nie viac, som ho už v toľko jazykoch prekliala a toľkokrát,
ale keďže mi advokát povedal, že sa mi to môže vrátiť s karmou, tak som
prestala, a už na neho len nadávam...
Buľkovci in da Paris
No akože
veľká párty, toľko sme pochodili, pobehali, ale málo času sme mali, nabudúce
zoberiem bračku a popromenádujeme sa ešte viac. Naši videli ale teda kus
mesta, tomu verím, dali sme si pivo, ako správni turisti urobili sto fotiek
jednej pamiatky, postriedali sa tam všetci z rodiny a tak. Proste
klasika. Na Eiffelovku som šla druhý krát za 8 mesiacov, inak pohoda, celkom sa
mi zlepšila kondička, ani som sa až tak nezadýchala na druhé poschodie. Bračka
sa za mnou len plazil. Nene, dobre, bol mi tesne v pätách. To isté
s Víťazným oblúkom, ale tam je oveľa menej schodov. Inak rodinka si dala
asi zo všetkých druhov kebabov, aj Halal, ten bol asi aj najväčší, som ho jedla
na 3krát. Takže naši možno aj pribrali, i keď denne prešli 50km minimálne
peši.:D Škoda, že tu sú toti vodiči takí drblí, raz by som sa (aj naši?) možno
odvážila aj bicyklom, ale teraz skôr len v noci. Nemám chuť, aby ma niekto
naháňal a trúbil na mňa vkuse, konduktori sú všade nerváci. Ubytko bolo
fajn, v takej zmeske štvrti, všeličo by ste tam našli, od udenáčov, cez
šikmáčov, či black magic až po čisto bielych. Štatisticky jedna kebabáreň zo
štyroch bola podľa mňa práčka na špinavé peniaze. Hihi. Ale ne. A inak
krásne počasie sme mali, naši vzali všetky moje švestky, čiže ja som vkľude
cestovala naľahko, a tu v Prg je taká kosa, dneska krúpy padali
a nemám čo na seba. A v Paríži 22 stupňov L
Komentáre
Zverejnenie komentára