ťažko

Zajtra príde Nadička, tak sa aspoň na ňu teším. Idem ešte kúpiť niečo na pitie, niečo na oblečenie a môžeme ožiť.

Čo sa týka detí, už nemám slov, proste. Klamú, podvádzajú, kradnú, plačú a tak dokola a mňa to už nezaujíma. Nestarám sa o to, čo robia, nechytám sa, a vôbec akože sa to nejak nesnažím zastaviť. Žiadne úsilie už vyvíjať nebudem, proste si tu ešte chvíľu prežijem a odchádzam. A to si človek myslí, že je v Paríži a už len vďaka tomu by mal byť spokojný. Ja by som aj bola, lenže deti sú tak retardované, že to sa nedá, a nie ste schopní prežiť... a potom sa spýtajú, jak to, že ste takí unavení. No... prečo asi. No a dneska som myslela, že sa odpálim už, s malým som sa prestala rozprávať, to už nemá zmysel a keď mi malá po 5 minútach nevedela povedať, že za zimou ide jar. Tak ja neviem. 5 minút jej vysvetľujem, že zima = Vianoce a leto = prázdniny. Tak medzi tým ešte nejakú dobu má ty vole. Nie? Ja si akože myslím, že jedno 7ročné decko musí vedieť ako za sebou idú obdobia?! Alebo je hlúpa, polodebilná, alebo ja neviem. Dobre je dyslektička, ale toto vôbec neni vec čítania. Ale ja som už skončila. Ja osobne si myslím, že budem dobrá mama, nebudem mať nejaké pestúnky, ktoré tie decká nevychovajú tak, jak sa patrí a samozrejme, žiadne ústupky im teda robiť nebudem. (Snáď).

Decká by som zmastila a nieže ešte za nich platiť psychológov a neviem akých doktorov. Ale pozerám, že takáto situácia sa opakuje v celom Francúzsku, ja to volám, že si chovajú na prsiach hadov( vipère au poing presne tak ... ). No takže neviem ako chcú dopadnúť s takto vychovanými zmrdmi v budúcnosti. Jasné, že im chcú nechať čas a priestor, aby sa slobodne vyvíjali a rozvíjali, ale toto nie.