Preskočiť na hlavný obsah

Novoročný prológ



Prológ
No som si uvedomila, že som vám už dlho nepísala, tak sa ozývam. Moje starosti a slasti sa len kopia ( áno aj slasti), takže nemám veľa voľného času. A stále nemám ten internet. Človek by neveril, že jedna spoločnosť od 18 novembra nie je schopná zabezpečiť to, aby to pripojenie šlo. Však to za taký čas by to malo byť 10krát opravené (aj v Rusku). No dobre nevyjadrujem sa, lebo sa ešte samonaseriem. Dneska som to chcela riešiť balansujúc na stoličke, a hľadať číslo tohto optického kábla, či skrinky s optickým káblom, či čo to vlastne odo mňa chcú. Ja taký informatik a technik, som si teda zobrala jedinú krivú stoličku, čo mám u mňa, postavila som ju naproti hajzlu a čakala som, že tam z fleku hneď spadnem a roztrepem si hlavu. Nestalo sa. Po tomto mojom výkone teda disponujem nejakými číslami, snáď aspoň jedno bude správne.
Ale ten net mi ani netreba teraz, lebo sa učím, čiže takto ma nič nerozptyľuje. Iba Horatio Kejn či jak sa píše ten zo CSI..., či nový seriál The following, tam je vám taký (EHM) muž! No toho by som si hneď zobrala domov a nepustila ani vonku. No a keďže som stále neprestala pozerať tieto všakovaké kriminálky, niekedy sa už aj bojím zaspať. Tak to asi trochu obmedzím.

Starosti
Čo sa týka starostí, skúška bude, nechce sa mi, sú to totálne nudné veci, že si trhám vlasy, že jak toto niekto mohol vyplodiť. Bakalárka, nič, vôbec neviem čo s ňou, vedúca sa neozýva, čiže už na ňu kašlem a bude to veľmi napínavé ešte. Dzeci, no, ich fekálne historky, ich normálne historky, ich správanie, ich plač, krik a neutíšiteľný apetít. Ale už som taká ľahostajná. Ja budem mother of the year niekedy o 10 rokov, čo si budeme klamať :D Ale to len u nich doma som taká, že ma nezaujíma, čo robia. Na verejnosti som ukážková, to by ste neverili. Starám sa, zoberiem za ruku, pýtam sa ako bolo v škole, čo bolo na obed a tak. Muahhaa. Som polyfunkčná a taktiež dokonalá herečka. A dokonca som sa dneska rozprávala asi 10minút s Miss pubertou a bolo to celkom fajn. Človek nikdy nevie, čo ho prekvapí.

Slasti
Tréneri
No ale dosť bolo starostí, prejdem k mužom, keďže predpokladám, že to zaujíma väčšinu môjho publika. Takže: stále platonicky milujem trénera Arthura. Rozhodla som sa však, že tento platonický vzťah ukončím a skúsim praktickejšiu rovinu. Piatok je ten deň, keď mu nechám niekde moje číslo. Možno sa ozve, a ak nie, tak poviem, že ... niečo vymyslím dovtedy. Minule rozprával deťom o tom, že on je lev a oni gazely a išiel ich naháňať. Tak som si v duchu povedala, že aj ja chcem byť jeho gazelaaaaaaa. Ale treba ešte asi popracovať na mojej telesnej stavbe, aby som tak vyzerala, ako gazelka :D a minule tak nejak na mňa kýval či čo, ale to som nepochopila, možno to ani nebolo na mňa. Keď muži sú úplne mimo, ktovie čo chcú! Inak čo sa týka tenisových trénerov, ešte sú tam dvaja takí, na ktorých sa tiež rada pozriem. Nie je to láska ako u vyššie spomenutého, ale také príjemné stalkovanie. A dneska som s malým šla na rugby. No chodím tam vkuse s ním, zaregistrovala som dávnejšie, že je tam taký pekný černoško tréner (Cedric), ale dnes som  mala asi šťastie či čo, lebo tam boli aj ďalší dvaja. Takí jak obrázky! Ach prečo nerobím rugby ani tenis? Jeden taký vysoký, tmavé kučeravé  vlasy, taliansky typ a druhý zas síce obyčajný európan stredného vzrastu, ale hmmm. Sympatický biely európan. Malý chcel aby som tam na to rugby šla s ním, ako jednou nohou v predstavách som už bola s ním v buse a flirtovala s trénermi (HAHAHA, Barča ty vtipálek, jakeby si toho bola schopná), ale nemohla som, lebo bolo treba sa vrátiť domov. NABUDÚCE, to už je dohodnuté. Čiže malý urobil divadielko, reval mi tam, a nechcel odo mňa ísť, až si ho zobral môj európan za rúčku a bol na neho milý a potom som sa dozvedela, že ten druhý - talianik mu ešte dal aj palacinku. No možno budem mať šance u nich, keď u mňa uvidia ten môj cit pre deti. :D
Inak to moje decko by mohlo všetkým trénerom dať moje číslo, akože v rámci toho, že ak by bol niekedy nejaký problém, nech mi zavolajú. Kebyže ho už majú 6, tak jeden by sa snáď ozval nie? Nejaká úspešnosť by musela byť, logicky.

Minulý piatok večer
Zase raz sme skončili, úplne nečakane v bare, kde máte za 7 euro shooter a koktejl. No kto by tam nešiel rád. To je ten bar, kde som zbalila toho, čo vyzeral ako nejaký nemecký DJ a jeho zadaného kamoša, od ktorých som dostala ružičky, vtipálci.:D Boli sme tam s Viki a jej priateľom, ktorý sa ujal teda toho, že mi vybaví nejakého chlopa. Prvý akože z Dubaja, študuje na kráľovskej univerzite v Londýne a v Paríži bol len na víkend, že párty. No tam sa kolo náš obšmietal ten udenáč, ale potom asi pochopil, že ja a on, to by nikdy nešlo dokopy. (ani kebyže mi ráno popred vchod nechá poslať 4 Audi A8). Potom sa Vikin chlap pustil do nového hľadania potencionálneho ženícha. Došiel s jedným, na ktorého som ukázala, lebo sa teda enormne podobal na Michala. No akože. Vlasy, oči, okuliare, brada, fúzky, košielka,... podoba neuveriteľná, jak keby ich jedna mater mala. Jeho bilancia: 26rokov, Sicílčan, franco-talian teda, precestoval toho dosť, podľa toho, čo vravel, robil nejakú leteckú školu, rozpráva asi 4 jazykmi (body language nerátam), no. Zaujímavý bol. Ale tak nejak sa neozval, čiže už je rýchlo preradený do kolónky nezaujímavý. Ale keď tam bude zase piatok a spozná ma, tak sa zasmejeme, ho znova očarím, tentoraz na trvalejšie možno. :D A bol tam s talianskym kamoškom, tak aj ten bol schopný, nieže nie. A najväčšia šupa, nejaký nie-skúpy-na-peniaze Nigerijec ma tam šmíroval celý večer vraj, a buchol sa do mňa. No chudák, neni prvý ani posledný, slovanské typy žien sú pre nich stále niečo nepoznané. Minule jeden arabík kvôli mne obišiel dvakrát križovatku, aby ma mohol dvakrát(!) vidieť a mohol ma niekam pozvať. Prečo toto kvôli mne nerobia aj takí chlapi, čo by ma priťahovali? Minule v obchode som videla takého sympaťáka, taký macík, veľký, chlap, že by som ho hneď pomojkala, no a takú veľrybku za sebou si  niesol, tak pardón, toto čo má znamenať. Nehovorím, že ja som krásavica, ale tak, bola som lepšia jak ona. Asi mi ozaj ostane len nejaký udenáč z Indie, alebo skôr mačky. Radšej potom tie mačky.
Dobre, tak vás zdravím a posielam pusy, idem si ďalej čítať o antropológii náboženstva.
A ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK !

Komentáre

  1. Z Dubaia co chodi na Kings College a do Pariza na "party"?...
    opakujem z DUBAJA?....ty to nechas plavat?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. tak to si ma rozosmiala vazne :D ano necham!!!!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...