Preskočiť na hlavný obsah

No nepísala som strašne dávno ( uf koniec novembra to je)


... asi nejaké tri týždne to vychádza, alebo tak nejak.
A prečo? Lebo som začala písať metodológiu na bakalárku, a väčšinu času som riešila len toto a nič iné. A už po toľkých hodinách otvoreného wordu, či pdf či hocijakých všelijakých kníh, som už nemala vôbec ale žiadnu chuť niečo písať.
Ale je pravda, že ani sa veľa toho neudialo. Nebola som nikde. Nepila som, nedrogovala, mala som síce stretko/rande v kine, ale NO COMMENT a doteraz ma toten chlapec otravuje. Asi som ho očarila. Len neviem prečo akurát takých očarím, čo u mňa vôbec nič nevyvolávajú... žiadnu empatiu ani sympatiu, proste nič :D
Muži
Inak chlapi ešte stále pekní, sú, len už sa bojím, že sú všetci teplí, lebo neni možné, že žiadny ma zatiaľ nikam nepozval, teda pozvali, ale nie takí pre mňa. Hehe. Ale inak, som si kúpila zimný kabát. Je obrovský, taká parka s kožkou z ovce vo vnútri, čiže keď si to zapnem tak vyzerám asi tak na 150 kilo... a podozrivo v tom priťahujem pohľady mužov. Normálne nechápem. Ja neviem, či im prídem čudná, alebo mi to pridalo na kráse tie pár desiatky kíl, alebo proste to sú tí chlapi, čo si chcú vykŕmiť ženy. Neviem, ale je to divné, lebo som v tom obrovská vážne. A nie som nejak špeciálne oblečená, mám tú vetrovku aa rifle a tenisky. No neviem, asi majú obryne radi, alebo čo, divné chúťky.
No a Arthur, akože skoro som sa hecla mu tam niečo nechať na recepcii, lenže ... môj milovaný mal na sebe takú hroznú vetrovku, že som si premyslela všetko. No čierna lesklá s kožušinou okolo kapucne :D To je pre mňa neospravedlniteľné, iba keď tým, že si to žičil od teplého brata, lebo do svojej sa nevošiel, lebo mu narástli svaly, alebo ja neviem čo. Bola neprijateľná. Trestuhodné, teda hneď by som našla nejaký trest pre neho...
Konečne o týždeň ožijem! Príde Nadička!:)))))))))
Už mám pripravený outfit, viem čo si vezmem na seba, lebo som tie šaty presne na túto špeciálnu príležitosť kupovala. A dúfala, že do nich schudnem :D Tak snáď budem vyzerať schopne a nie jak nejaká húrka alebo skôr klobáska, alebo údený losos. Lebo tie šaty, chcete si tipnúť akej farby sú?
Nie, nie sú čierne!!!!!! Barča si totiž kúpila ružové/lososové šaty. A to už je riadny pokrok. A keď si ich už dám aj vonku, tak to bude riadny gól. A už keď vtedy ma nik nebude chcieť baliť, tak potom. Asi mám niekde na čele neviditeľne vytetované, že som lúzer alebo čo.
Pre Nadičku som vymyslela už asi milión tisíc plánov, prechodíme kilometre, pochodíme pamiatky, budem sa modliť, aby bolo pekne a aspoň kus teplučko, lebo včera bolo ráno -3! A to mi Charlotte vravela, že tu cez zimu neni menej ako nula. Ta fasa. Som jej verila a teraz tu primrznem na zmrzlinu.
A už sa teším, lebo tu bude krásne večer, všetko vysvietené, trhy sú už a všetko. Jupíííííííííííí.
Deti
Taak väčšina si prečítala, čo malý (11rokov) urobil, no proste jeho sracia chvíľka mi privodila taký hysák, že som myslela, že skočím z okna, alebo čo. Čiže s deťmi ťažko, snažím sa ich nepripustiť si k telu, a pochopiť, že sú niekedy fakt retardované. Vravím našťastie teta a ujo sú úplne milí, čiže sa tým utešujem.
Gastronomická chvíľka
Urobila som im český guláš. Tete a ujovi, z kila mäsa a asi 600g cibule. No a zjedli to len oni dvojka na večeru. To museli byť takí prejedení, že len ľahnúť do postele a odfukovať, a ráno najlepšie o 7 ráno smska, že milionkrát ďakujeme za guláš, bol výborný.
Vravím, že po babke, starkej a mamke mám dobré gény. Stredu som robila buchty na pare, ta tiež som bola úspešná. Ale zas knedľa na prvý pokus mi nevyšla, keď som ju robila ku gulášu, ale viem prečo. Som prevarila droždie :D
Inak som varila aj polievočku na kyslo s fazuľkovými luskami a chystám sa na vývar. A to nevravím akú som urobila výbornú dyňovú!!!!!! Mňamkozna.
No ale čo sa týka gastronómie, včera som bola asi v agónii už večer.
S Miškou Sabolkou sme sa boli napapať v jednej reštike, americkej. Snívala som tam asi polhoďku o burgery, no ale nakoniec si vravíme, dáme si šalát (manhattan), však diéta nie? Všetci mali tie hambáče, no a my šalát. Môj tam mal mango, jablká, šalát, pistácie, avokádo a proste krevety. Zjedla som dve, a dajak mi nechutili, divne spracované boli, tak som to nechala tak.
Akože na tenise jak ma chytilo, že mi je zle, tak ok. SI vravím to prejde. No neprešlo. Asi okolo 6 mi už tak zle bolo, že som myslela, že odpadnem, u Charlotte som si dala tabletku a myslela som si, že bude lepšie, dala som si aj čajík. No nie. Okolo pol 10 som už bola v akomsi delíriu, celá som sa triasla, a deckám som povedala, že nech idú spať, lebo ja idem domov. Prišla som, a už som bola na tom tak zle, že som sa rozrevala, volala našim domov, že čo robiť, nemala som nič na žalúdok, žiadnu tabletku a bola som hotová. Tak ma nejak ukľudnilo aj to, že s nimi hovorím, že som v polohe ležiaceho indiána a cool, si vravím, sobotu bude dobre a dala som si aj ibáčik. Ibalgin 400 nepomohol, predtým som to skúšala dvakrát dostať zo seba prirodzenou cestou(rozumej cez ústa, prsty som už mala asi v tenkom čreve, no a nič). Tak som pretrpela celú noc, no a ráno sa zobudím a pokračuje to ďalej. Skoro som odpadla. Tak som sa vychystala, že idem za Viki, tak našťastie, som sa kus upokojila na čerstvom vzduchu, aj keď v metre, ujko vedľa mňa tak smrdel po alkohole, že som myslela, že ho tam kolosálne ošablím. No a finále, dali sme si vývar! Takže už mi poobede bolo lepšie, a večer som zjedla rybku a zemiaky. Deň a pol po mojom šaláte som si dala tuhú stravu, kamoši nabudúce si dám hambáč, tomu verte, to bolo prokletí manhattanu. Ne ale vážne, nevem či som aj chvíľu nehalucinovala. Ale teplotu mi ten super debilný merač nenarátal. Ortuť bola proste NAJ, nie tie sračkošky elektronické a technologické a ešte neviem čo, nič to neodmeria a ak odmeria, ta že mám teplotu tela 32,6 (WTF).
Inak hmm hm.
Ďakujem za Vaše všetky priania k narodkám, potešili : ))))))))
Už som naozaj dospeláčka.
Inak k darčeku, čo som dostala od rodiny. Malý mi nakreslil mňa v prírode. A akože to robil v stredu pred našou večerou asi tak tri minúty pre odovzdaním, a napísal, že utorok :D akože sa tváril, že už začal robiť darček utorok hehehehe. To proste zaklincoval. A malá mi nakreslila dúhu, čisto pozitívne obrázky, dakde ich dám, sú plné farieb. Taký optimizmus majú v sebe. A ja ho budem potrebovať teda tiež a veľa, aby som prežila.  
No a dárek teta, mi dala svetrík. Ako je celkom fajn, pekný, len nie pre mňa. Ste ma niekedy videli v niečom flitrovanom? A sivom? Dobre v sivej možno hej, ale flitrovanej sivej? V ňom vyzerám jak disko guľa, more. Ale dobre, asi ho skočím vymeniť, a poviem, že som skôr na tmavé. Dá sa to zmeniť, a videla som tam taký, pekný... prekvapko !!!! Čierny. Snáď ho ešte budú mať pondelok, lebo dneska som sa už neprekonala o tej 6 večerom proste, ďaleko to je. Peši. A dosť som mala nabehané na tachometri dneska.
Tak vás zdravím, posielam pusy a presne o mesiac je Ježiško a ja som doma. Pod vašim stromčekom. Teším sa jak malé decko. A snáď si ma mamka za tie dva týždne nevykŕmi, si vymyslím nejaké zdravé menu!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...