Preskočiť na hlavný obsah

vrátená do parisa

Vrátená do Parisa, nespokojná a nepokojná, neviem prečo. Celý týždeň sa neviem zobudiť, potom večer neviem zaspať a mám už úplne prevrátený rytmus a strašne mi to vadí. Čiže som sa rozhodla, že buď od dneska alebo od pondelka začnem RÁNO behať, aby som sa kus prebrala. Snáď to bude lepšie, lebo už ma to nebaví. Ešte aj Charlotte mi stále vraví, že mám ísť normálne spať, lebo mi tu príde vypnúť všetko z elektriny, a vypne mi aj kúrenie, ak aby bolo treba. Asi si myslí, že keď budem v zime, skôr zaspím, lebo vynaložím veľa energie na zahriatie samej seba. Hehe.
MUŽ
No a čo vám poviem! Minule, rozumej štvrtok som bola po decká v škole. No a tam vám bol taký pekný muž. On to bol už dedko, taký vysoký, vlasy skôr aj biele ako šedivé... Ujo mal hnedé sako, kabát a pod super štýlovým sakom takú bledomodrú košeľu. Celý bol krásny a vyzeral ako Jean Paul Belmondo. Normálne som na neho čumela celý čas a vravela som si, že chcem, aby so mnou tak niekto zostarol. Veruže teda do krásy. A tú košeľu mal tak pekne pootvorenú, takú poodhalenú hruď mal, ale vôbec to nebolo vulgárne, vás uisťujem. Normálne som až jeho vnučkám závidela takého muža v blízkosti. Tam vkuse mu niekto vyvolával a on sa tváril tak príjemne, nenútene, no ale ženy. Poviem vám bez hanby som sa za ním aj obzrela. To BOL MUŽ! Dúfam, že ho budem častejšie stretávať. Aspoň sa pokochám.
Tréner Arthur
Videla som ho piatok poobede, a konečne som už vymyslela taktiku, ako sa možno k nemu dostať.
Mám úplne sofistikovaný plán. Nechám na recepcii pre neho odkaz. Napríklad, že keď chce, nech sa ozve tej šialenej šmíračke :D a nechám tam číslo alebo môj fb. A uvidíme. A keď sa neozve, tak hanba. Ale nevadí, šak vyskúšať dačo treba, keď normálneho kontaktu sa bojím.

Predsavzatia :
1.       Beh alebo iné hýbanie sa
2.       Zdravá strava / to už spĺňam, len niekedy sa neviem prekonať a dám si tú ZDRAVÚ pizzu
3.       Žiadne špeciálne a sladučké jogurtíky, iba čistý biely alebo kompótikový- alebo sójový džogurt
4.       Proteínový nápoj !
5.       Skoré vstávanie !!!
6.       Urobiť  : a) metodológiu b)začať robiť bakalárku
7.       Učiť sa a) anglicky b) francúzsky c) španielsky
8.       Dodržať to !
Ach silná vôľa buď pri mne.
A nemyslieť na to čo bolo, nebolo, ale na to čo je a bude!
A kúpiť si zimný kabát. A voňavku.

Technika
Dneska som opravila telkuuuu. Stačilo kúpiť nové baterky. Haha, ale nie, ešte tam trebalo všeličo postláčať a ešte aj všeličo zapájať, aby tam išiel aj nejaký zvuk, ale proste Barčita je hviezda, lebo aj toto hravo zvládla. A bez cudzej pomoci. Je teda pravda, že som našim cez skype ukazovala oba ovládače, ale aj tak na nič neprišli. :D
Letisko
Inak debil na letisku v Prahe chcel, aby som zabalila parfum do trápneho sáčku. Normálne tam je asi 1mililiter a on na mňa, že v taške mám plno kozmetiky (no však som žena, čo čaká) a že na každom metri mám napísané, že to má byť v sáčkoch. Ale to len také veci na báze vodovej, tak neviem čo rieši. Tuhý dezodorant, rúž, ceruzku na obočie atď ... A normálne mi tam vybral moju A. Di Goiu a dal ju do toho plastového kondómu (chudina moja, doteraz máme obe z toho traumu) a normálne ten mililiter voňavky dal preskenovať ešte raz! Ja NEVIEM čo tam ten idiot hľadal! Že to tam celé húkne a vznieti sa? Vybuchne? Že to je nejaká vodná bomba? Čo si tým akože chcel dokázať? WTF? V živote to odo mňa nikto nechcel, len nejaký idiot ráno o 6:20 na pražskom letisku má potrebu si na mojej krásnej voňavke vyonanovať svoje ego. Ta akože, pardón, prístup krásny. Akože keď som odchádzala som sa mu vysmiala. Trtovi. Ale inak nič, ... čo vám poviem, nudička. Nabudúce možno! XXX

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Pre našu babi. Pamätáš?

Na plastik? Jediné na čo to bolo dobré bolo asi to, že sme sa celoplošne zašpinili, blato sme mali asi aj za ušami, ale hlavná vec, že sme si mohli „uvariť“ plnenú kapustu (neznalý čitateľ rozumej, že sme mali orechový list a piesok s vodou, ktorým sme ho plnili). A tak sme sa hrali na svetaznalých kuchárov, lebo z plastiku sme robili aj rezne a placky. Plastik bol naša totálna topka a tipujem, že aj tvoja, keď si to musela prať! Na našich snehuliakov? Gúľali sme si gule na záhrade, vy s dedkom ste nám dali mrkvu a uhlíky, no jasné, že aj nejaký ten kastról, aby to bola topka. Takých parádnych snehuliakov ako my nemal nik. A naše letné hranie sa na gazdynky, keď si nám dala lavór a my sme v ňom prali pod orechom naše štrimfle a gaťušiky. Se vším všudy sme tam mali mydlo a letnú vodu, každý sme niekde začínal. Na naše lezenie po orechu? Nebola to výška, ale vedeli sme sa vyhupnúť, i keď ja som mala straš...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...