Preskočiť na hlavný obsah

banditi di praga


Prišla a odišla. Bolo to veľmi rýchle, ani som si nestihla uvedomiť, že som tam a už som musela odísť. Plno vybavovačiek, stretnutí, pív, poldecákov a ešte neviem čoho. Každý večer nejaký alkohol. Inak sa čudujem, že som to utiahla po mojom abstinovaní dvojmesačnom... ale ani raz som negrckala, iba raz som sa prevrátila a tak dajak som spadla jak zhnitá hruška nad ránom cestou „domov“. Ale a na moju obranu poviem, že sa mi šmykli topánky a idem ich reklamovať. Možno aj niečo vysúdim hehe. Nie nie. Ale tak opätok ma neposlúchol. Ale hlavná vec, chlapec, čo išiel predo mnou, hneď sa vrátil a pomáhal mi vstať. Kukal na mňa ako keby som mala 120 promile, že sa tam váľam v bielych šatách na zemi a keď som mu začala vysvetľovať, že to opätok... tak sa divne zatváril. Ako bol to opätok, opätok, opätok, ale je to tak!
A okrem toho mi bola taká zima, že som prišla do Paríža chorá, vyčerpaná a ešte aj unavená, lebo som musela vstávať skoro ráno na lietadlo. Prespala som celú cestu lietadlom, celú cestu vlakom a potom ešte aj celý deň už tu. Úspešný deň, čo vám poviem, veľmi produktívny.
Ale inak čo... Prišlo mi, že v Prahe je všetko rovnaké, alebo skôr všetko iné? Neviem, život ide, fičí a nejak som sa tam už nezaintegrovala mam pocit. Neviem. Predsa len to Česko naozaj nie je pre mňa a keď tam budem musieť skončiť, budem veľmi nešťastná. Ako nevravím, že bolo na výlete zle a tak, len také, mala som zmiešané pocity. Veľmi som sa tešila, nakoniec to rýchlo prešlo, a potom som bola aj spokojná, že som naspäť vo Francúzsku.
Ale možno to bolo len tou únavou a stresom a všetkým, lebo som v Prg nestíhala nič, nič a ešte raz nič. Ale som rada, že som väčšinu stretla, tých čo som nestretla, ospravedlňujem sa, nebolo času. Ale ak by ste mali záujem ma vidieť v blízkej budúcnosti, cez Vianky budem doma asi na dva týždne, čiže ak by niečo, stačí sa mi len ozvať. Alebo mi v kľude môžete zavolať na skype, však to je také, ako kebyže sa vidíme. Pekne sa oblečiem, dám si do rúčky pivko a pokeckáme.
Nemám veľmi čo písať, nepíšem o zážitkoch v Prg, nejaké extra neboli, skôr také po starom, čiže čo vám poviem. Budem radšej písať o veciach, ktoré nepoznáte.

Zdravím a posielam pusy

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej