Preskočiť na hlavný obsah

samotka u lesa, zaujímavé fakty


Týždeň s deckami, no nakoniec to nebolo také peklo ako som si myslela. Nejak sme to zvládli aj s Katkou a babičkou, pošalili sme sa na trampolíne, zahrala som si kus „tenis“, ale nakoniec z toho môjho očakávaného joggingu nebolo nič. Normálne som sa na to vykašľala a to som tam mala všetky dostupné prostriedky aj oblečká, aby som ho mohla prevádzkovať každý deň niekde po lese. Ale je pravda, čo keď by som sa tam stratila... do lesa by som asi nešla behať, ale tak potom kde? Len kolo tých dvoch domov? Som vravela, že to boli lazy? Naokolo nič, iba cez víkend tam bolo vkuse počuť nejaké psy a ľudí a tak. lebo predstavte si, oni tu ešte majú tie lovy na zvery. A robia to každý deň okrem stredy!!!!Lenže mali sme šťastie, že to bolo asi najfrekventovanejšie v sobotu, lebo inak akože, bála by som sa asi každý deň o môj biedny živôtik. Tam psy agresory a nejaké výstrely furt, som myslela raz, keď sme šli na huby, že ma dačo strelí do gebule. Nikdy nevieš, čo sa stane. 
Katka s deťmi raz pozbierali jedlé gaštany, tak sme z toho robili také niečo ako roládu. Bolo to fajn, ale teda nič diétne a zhrnuli sme to asi tak, že vďaka tej čokoláde, maslu a cukru tie gaštany ani nebolo cítiť. No a akože to je práce s tými gaštanmi. Nazbierať, olúpať, uvariť, olúpať a potom mlieť a neviem čo ešte. Jesť.
Inak tam sa nič také nedialo, okrem toho, že tam bolo asi tritisíc pavúkov v každej miestnosti, mušky a možno aj blchy, komáre, Katka mala v izbe asi 30 lienok, no proste príroda. A mačky dve veľké, vypasené, domáce. A psy tiež dajaké, ale tie nevyzerali, že chcú byť so mnou kamoši, taže žiaden kontakt sa nekonal. Inak nič také špeciálne sa tam neudialo...
Dzeci kradnú sladkosti stále, pre istotu už aj tá, čo má mať diétu, tak neviem. Hrozné je to s nimi. A akože pokiaľ si to nestráži ty vole, tak ako chce schudnúť? A ešte aj berie tabletky!
Chcela som ešte dačo napísať, ale som zabudla normálne, možno mi to dôjde niekedy za chvíľu, alebo v budúcnosti. Nejaký zážitok z totej chatky no teda panstva veľkého, ale vôbec už neviem čo to bolo. Ale asi to nebolo až také zaujímavé.
A už viem!!!Ujo bol lovec ako sa patrí, Charlottin ocko, čiže mal tam trofeje vypreparované na každom kroku. No to bolo riadne desivé. Tu jeleň, tam veľké přase, tam malé prasátko, inde len nôžka, paprčka. No a raz som sa nevedela dostať do môjho domu (boli dva), lebo proste zamkli ma tam a nechcela som spať medzi tými zvermi. Takže sme šli za babkou, že či nám nepomôže, tak zišla dolu, všicko ok, no ale jak tam tak nejak pobehovala a niečo hľadala, spadla na zem vypreparovaná kačica! A ona na mňa kuká, že zdvihni to. No nijak raz som sa toho nemohla a nevedela dotknúť, ani konárom by som to nedokázala, čiže tetka  na mňa zagánila a svoju kačičku si zdvihla sama. No Fujky. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...