Preskočiť na hlavný obsah

neviem už aké číslo



Všetko asi zhrniem do záveru, že ako to pokračuje s každým, lebo tu nebudem nič špeciálne vypisovať. Niežeby ste mi za to nestáli, ale tak ktovie, či sa nenudíte. Ja nechcem, aby som vás nudila, :D potom to nečítajte alebo ja neviem. 

Tenis – Arthur
Piatok : No akože, čistou náhodou, som presne na tenise sedela naproti kurtu trénera Arthura. Ale vážne náhodou, lebo mal hrať s deťmi úplne niekde inde. No a ja neviem, ako sa to udialo, proste bol odo mňa pár metrov, a skoro som odpadla od blaha. To tie platonické lásky sú najlepšie. Len kukáš, čumíš, beztrestne sedíš a rozmýšľaš, že celkom by sa hodilo mať takého chlapa. Ale tak je to jediný chlop, ktorého som videla viackrát ako raz, a ešte je a schopný, tak sa veľmi nečudujem, že je na prvom mieste. :D No ale veľmi som sa mu nemohla venovať, keďže som mala malú na krku. Ale nakoniec som ju prehovorila, nech kuká so mnou, jak sa hrajú hry. Obe sme boli spokojné, jedna pozerá tam a druhá tam. Každá na svoje objekty či subjekty, či čo.
O týždeň v piatok : Inak môj platonický vzťah sa neposúva do žiadnej praktickejšej roviny, stále je to len o očnom kontakte, a keď sa minule Arthur priblížil opäť až do nezdravo blízkej vzdialenosti odo mňa, tak už som sa zľakla, že čo so mnou chce! Ma normálne vystrašil. Mne stačí, že je v diaľke zatiaľ, nie som pripravená na kontakt. Ešte máme čas, musíme ísť na to pomaly. Ale je pravda, že by som sa mohla už konečne rozhýbať a aspoň sa kus viac usmiať ako na štyri zuby a škúliť.

Samo
SAMOnasierací syndróm. To sa samo? Ste o tom vedeli? Ak máte samonasierací syndróm nikdy sa nestretávajte so žiadnym Samom, lebo to môže veľmi ľahko dopadnúť tak, že sa naseriete vy aj Samo :D Ako neviem, či ste ma zažili aj v tejto situácii ( to mali iba asi poniektorí „šťastie“), ale niekedy viem byť veľmi prchká, no jednoducho asi jak mačka, ktorú chytíte za chvost, keď má momentálne iné dôležitejšie záujmy. A potom je zle nedobre.
Záver : V takom prípade stačí, že budete dýchať pravidelne so mnou a budete sa snažiť môj vodopád slov a nadávok prerušiť niečím kľudnejším a nie až takým svižným tempom, ako má ten môj vyššie spomínaný prúd nelichotivých fráz.
inak normálne, kebyže ma vidíte, nie tak sa tu smejem. A poviem vám vtip . na tých som sa narehotala ako tri kone.
1.Čo príde po troch dňoch dažďa v Paríži? Štvrtý.
2.Čo príde po troch dňoch dažďa v Paríži? Pondelok.
No se picnu , vtípky za 600 miliónov eury.

Deti
Deti robia vkuse divadlo, hrozné, najhoršie, to sa nedá s nimi zvládať dakedy. Už nepomáha ani plač, ani ich, ani môj, už nepomôže ani prehováranie, ani odmeny. Nič. Teta už mala dohovor, zjavne si deti nedajú dohovoriť, hlavne ten 7ročná malý hyperaktivák, ktorý je schopný asi všetkého. To je tak nekoncentrované decko, že už vám v hlave normálne behá každý deň, že on musí byť nejakým neurologickým problémom chorý, lebo neni možné, žeby bol taký akčný a neschopný udržať pozornosť dlhšie ako pár minút. Inak akože ten piatok pred týždňom, no hanbila som sa jak pes. Po tenise divadlo, reve, že si chce kúpiť niečo v tej skrini na kolu či čo to je, aj na sladkosti, automat sa to volá sa mi zdá. No samozrejme, má to zakázané, nechápe, samozrejme, že ja mám pravdu, počastoval ma pár schopnými slovami ako podvodníčka, kradoška, klamárka a tak ďalej, popritom ma stihol aj šľahnúť tenisovou raketou ( no kebyže môžem, asi ju zlomím) a ešte aj výrazom, že ty si tá najhoršia osoba na svete. A hej ešte mi povedal, že som super zlomyseľná. To by len videl, keď by som bola zlomyseľná! No hrozné vravím, nakoniec aj tak som za pomoci telefonátu od uja dosiahla svoje, a dostali sme sa konečne po pohovore na cestu. No ukázal sa. Všetci si nás tam asi budú pamätať. Hlavne jeho jak plače a kričí, že má právo si to kúpiť! A ja s mojou slabou slovnou zásobou opakujúca sa ako gramofónová platňa, nie ty malý prd, nemáš na nič právo. ( prd som mu nepovedala, ale som si myslela v hlave) inak akože a kebyže je to moje decko, dostane takú na riť, ho tam zbijem jak hada, a ide plačúc domov. A nie takéto, že ešte on sa bude tváriť urazene, že ja som najhorší človek na svete, a najprv ide naschvál pomaly, aby sme došli asi v noci domov, a potom pre istotu mám za ním behať. No decko, by som ho najradšej nakopala. Marika to akože najlepšie vystihla :
„BY SOM HO TAK ZMASTILA, ŽE BY Z NEHO OSTAL KEBAB!“ mhehehehehe.

Miška Sabolová
Príbeh hada v jaskyni  – sobota, najlepšia sobota jakú som asi tuna mala, a to s malým pivom a dokonca v ňom bol aj mušt, čiže žiaden alkohol a drogy!!! A ešte nielen preto, že som si kúpila super extra dzivý šál Made in China za 5 eury pod Sakré Kŕ a sedeli sme a mrzli pri stole Irish pubu a nakoniec sme sa aj tak museli presunúť, aby nás niekto obslúžil. Ale aj preto, že sme kúpili od nejakých trubkošov za toľko peňazí gumené debility, že až sa to hanbím napísať. ( no veľa!) A potom samozrejme, predávali ďalší trubkošky o 70 centov menej( no nech ma neporazí raz z tých francúzskych prisťahovalcov).  Ale bolo super fajne, lebo sme mali aj čokoládu z čokoládového múzea a najedli sme sa a vyjedli sme asi všetky mňamky, Miška úspešne rozvírila vody pri Place de Clichy, pobalila šrackov, no ja s plnými ústami od pelendreku som sa vzdala tejto možnosti. Snáď nabudúce sa na niekoho usmejeme obe, keď ja práve v tej chvíli nebudem mať čas kŕmenia.

Inak čo také :
1.Kvet je riadne dlho mŕtvy. To som vám už povedala? Vyschnutý je tu, jak taký pustovník na púšti.
2.V piatok v metre, nastúpila nejaká trieda ku mne, no asi všetky deti mali strojčeky, naozaj!!!! Som sa skoro pošťala od smiechu. Akože aj ja som mala, aj mala by som nosiť, ale keď to bolo také vtipné.
3. Potrebujem sa socializovať. Asi sa začnem stretávať cez zoznamky s potencionálnymi záujemcami :D
4. Nedeľu som si dala promenádu po tej zime, ale strašne spokojne som sa potom cítila. Hlavne, keď som sedela mimo davu v Tuileries ( záhrady), bolo mi tak dobre, síce kosa, ale nemyslela som na nič, taká malá meditácia, asi tam budem chodiť častejšie. A zoberiem si k tomu aj tyčinku mňamiiii.
5. Podo mnou býva taká milučká staršia dáma, sympatáčka. Chcela mi dať zvoz výťahom, ale ta sa musím kus hýbať, čiže som zdvorilo odmietla, ale pokecala by som s ňou. Možno nabudúce pôjde hore a pôjdem aj ja!
6. Na 4. poschodí býva taký mlaďas, ale vážne je až príliš mladý(18?). Býva tu aj taký pán akože motorkár ( stavím sa, že má nejaký trápny skútrik ) , čo sa ma hneď na prvú šupu jak ma videl spýtal, že kde som sa tu vlastne zobrala a či tu platím za ubytovanie!!!! WTF to je asi moja vec, nemyslíš? Sa staraj o svoj bejvák a kejhák (nos).
Inak sa pani 102ročná teší pevnému zdraviu a dokonca som ju minule videla vyhadzovať fľašky od vínečka. COOL. Ja som teda víno nepila už asi tri mesiace. Som teda oveľa menej cool ako teta. L
7. Dneska som si tu pratala, čakám návštevy. (samotárska irónia)
8. No chcela som ísť minúť peniaz, neni kde. Snáď zajtra niečo nájdem. Keď náhodou v normálnom čase vyleziem z postele. Posnažím sa.
9. Dneska som sa tak vytočila, akože Nadik vieš veľmi dobre, že prečo, no a ostatní to môžu tušiť. Hlavne ženy :D No nepochopím, vyzerám nejak vadne, či čo?
Človek si myslí, že má aspoň kus od všetkého... Kus zábavný, kus milý, kus pekný, kus inteligentný, kus ... a potom nakoniec BUM a všetky moje kusy sú mi na figu a úplne sa rozbijú a rozutekajú do strán, lebo chlapi si aj tak vyberú vyslovene tú :
a)ktorá má znalosť akurát tak toho, že pravá topánka patrí na pravú nohu a naopak
b)ktorú oblieka mamka/ocko, resp. princíp - však nikto si nevšimne, že mám horolezeckú obuv  a sukňu a ešte k tomu vak na chrbte, ktorý nemá čo dočinenia s módnym doplnkom  
c)ktorá sa smeje na debilných vtipoch, ktorým nerozumie, ale hlavná vec, že sa smeje
d)ktorá je alternatívna (až príliš)  
e)ktorá má fúzy ( really?) nevravím, že estetická stránka veci je najdôležitejšia, ale ...
f)ktorá je o tritisíc 500 rokov mladšia
g) ktorá má cicky/ nemá cicky – super kritérium výberu
h)...
No stratené v preklade, vážne

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...