Preskočiť na hlavný obsah

dávno pred mojim príchodom do prg



No konečne jak si zvykám na tie dzeci, tak konečne to je všetko tak, ako má byť. Týždne fičia rýchlo, a za chvíľu som v Prahe jupííí. Teším sa, už len 25 dní s tými šiškami a idem na východ!!! Inak klasika, zase sa nič extra nedeje.

Futbal (neskôr aj okrajovo tenis)
Akurát stredu tu bol dajaký extra super zápas, hneď mne pomaly pod oknom, tak ma ujo varoval. Lebo hral môj Zlatanko a nejakí Portugalci, vraj rivali. Ako ja sa veľmi nevyznám, ale malo tu prísť okolo 15 tisíc sexy Soarezóv a Lopézov. Benfica? Sa to môže volať sa mi zdá, ten klub. Ja taký fanda, minule som si pozerala aj lístky, ale ta ja chcem taký, čo si môžem aj ich pohladkať, neže len na nich pozerať z 300 metrovej vzdialenosti, to sa mi ani neoplatí. To by som ani loptu nevidela, nie že ich pot :D No ale k varovaniu, ujo mi vraví, že veľmi dneska nevychádzaj, budú tu hooligans haha. No pochopila som, keď som tu videla 3násobný počet polície, áut i ľudí na pive. A po mojej ceste domov, asi tak jedna krátka ulička, som stretla 4 pouličné portugalské gangy, čo pijakovali pod zátišiami a lešením. Celkom pekní, ale som mala zakázané. A ak by som vraj šla vonku, mám len kričať : Nech žijú Portugalci a s nikým sa nepohádať :D neviem ako to nakoniec skončilo, ale bol tu riadny hluk.

Dzeci ( moje aj „moje“)
Akože tete som nabonzovala kde si skrývajú všetky sladkosti, bonbóny a ešte neviem čo. V kuse to len jedia, aj keď to majú zakázané! Tak je tomu koniec. Cukríky poodkladané, čokoládky tak isto, a povedala som, že ak budú zlé, čokolády čo môžu, zoberem domov a budem ich distribuovať. Lebo to neni možné, tak sa zliepajú po tých linkách jak opičáky malé. A kričia a plačú, keď im nedám tú čokoládu, no hrozné. :D Snáď sme my takí neboli, lebo ja také deti nechcem. A hlavne keďže budú mať nábeh k tučnote, tak všetko sladké od mala bude dosť obmedzené, aj pre mňa. ( aj keď teraz som sa dosť rozbehla, ale keď tu je všetko také dobré a tie jogurty!!!!!) a budú chodiť od mala na šport dajaký. Akože keďže sa vydám za trénera tenisu, tak na tenis minimálne budú chodiť. Aj ja, snáď sa to raz naučím.  
Inak k trénerovi, stredu mu v kuse niekto volal, až som normálne, naštvaná bola, a pomyslela som si, že asi má ženu, tak som na neho už nekukala. A hlavne potom prišla k nemu taká mladá mamička s dieťaťom v náručí, tak som skoro infarkt dostala, že to bude jeho dzecko a manželka ! Našťastie nie, lebo sa potom pusinkovala s iným. ( Inak tu majú deti všetci strašne mladí. A najlepšie niekoľko kusov tej malej čvargy. ) Dneska ideme na tenisa s malým, pokiaľ si pamätám dobre rozvrh trénera, dneska má malé detičky, taže kus pošmírujem jak sa hrajú. Ale nedá mi to, čo keď má nejakú slečnu? Nepáči sa mi tá myšlienka, a nerada s ňou operujem v mojej mysli. :D

Gastro:D
Stredu som robila štrúdľu s hrozienkami, škoricou a jablkami. No akože zjedla sa. Ale potom som sa dozvedela, že teta neje škoricu, malá neje škoricu, tak som si vravela, že sama budem jesť nakoniec tú štrúdľu, človek sa pochváli kulinárskymi zdatnosťami a nakoniec to vypáli tak, že polka rodiny niečo nemá rada. Ale nakoniec teta ochutnala, a povedala, že je dobrá a chlapi to zjedli. A šla tiež na distribúciu. Dal si ju Prešov a samozrejme, že mu chutila. No akože tak neviem, čo majú za problém. Moje zdatnosti z kuchyne sú mimoriadne a výtvory boli a vždy budú schopne chutné, jedlé ba priam úžasne delikátne. Všetko ma to naučil internát, a dokonca mám šťastie, že mám babkine a mamkine gény a nič sa nepokazí pod mojimi rukami. Iba raz mi nevyšli cestoviny s tuniakom a smotanou, ale to som sa ani nesnažila niečo jedlé ukuchtiť. Halušky na prvú šupu som urobila náhodou skoro chutnejšie jak babka, hej? Taže nepodceňovať Barboritu, mikrovlnkovú gurmánku. Keď tak premýšľam, nemám čo jesť, damn it. Dala by som si kebabík :D

Obchôdzky
Včera jak som sa stretávala so Samom, samozrejme, že sme sa hľadali asi 15 minút, lebo mne nejde dobre mikrofón v telefóne, jemu smsky a IGNOROVAL to, že sme boli dohodnutí na super mieste a aj na dobrú hodinu. A nakoniec aj tak, sme sa tam museli nájsť, lebo každý stojí pred inou budovou, ale v konečnom dôsledku ja pred jednou a on pred druhou, čo je od prvej asi 10 metrov :D No ale nie to som chcela. Ešte aj to, že bolo hnusne horúco na veľtrhu práce a všetci sa tam na seba lepili a bolo to až nechutne všetko lepkavé, spotené. No nemám rada také crowded akcie s hustou premávkou (zamestnaniachtivých ľudí.) No ale už sa dostávam k podstate. Predtým som vyšla z metra, a jak som tak hľadala správny výstup došla som na Sortie 5 ( východ číslo päť) a tam plno ľudí, dajaká polícia, kontrola, počerní ľudia. A ja som sa asi dosť vydesene zatvárila, (asi jak keby som si nasrala do gatí), lebo tá celá kontrola na mňa milučko : že nič sa nebojte, pokračujte slečna, nič sa nedeje. Som podľa mňa vyzerala jak biela stena z východného bloku, čo je tam nelegálne nastrčená a neprešla cez Schengen a bojí sa, že ju vymáknu.  
No a vonku keď som vyšla, tak som začal jesť také oplátky, s čokoládkou. A šla oproti mne taká pekná čaja akože, a sa začala usmievať na mňa a pozerala mi priamo do očí :D. No nepochopila som ju.
1.Tak určite som nebola špinavá od čokolády. Čiže z toho sa usmievkať nemohla.
2. Usmievala sa na mňa, lebo chcela moje sušienky s čokoládou.
3. Usmievala sa na mňa, lebo chcela MŇA !!!! vyzerala som určite príťažlivo, jak sa tam na Elyzejských poliach dopujem sladkosťami, ale tak... každý ma iný vkus. Šokujúce, je to tak, proste ešte stále priťahujem ženy, ak nejaký chlap na mňa nezaberie. :D
4. alebo mala jednoducho dobrý deň a usmievala sa na každého, ale zas, to nebol len úsmev, lebo ona sa na mňa kukala a usmievala v kuseee. asi som jej mala dať sušienku a číslo, haha .   

Botanika
Ak ste pozorne sledovali môj blog, viete, že tu mám flóru a faunu. Teda mala som. Tomu kvetu začali schnúť listy, tak si vravím, ho olejem vodou. No dzivo všetko bolo ok.  No a raz ako zasvietilo slnko, tak som ho dala nech sa pekne vyhrieva, fotosyntézuje a proste nech ozelenie celý a rozkvitne poprípade. No nezdochol mi potom? Normálne po slnku, ho asi vyšťavilo, alebo čo, no proste normálne mi tu odpadol, a už je suchý a už nejde vzkriesiť. Asi kúpim dačo iné. Nejaký kaktus, alebo Ivka vravela, že existuje lucky bamboo či čo. Ktorý je stále lucky a nikdy nezomrie. Ale jej vraj zomrel, tak neviem :D Asi sa o neho nestarala z láskou. Ja budem.

Inak arabíci
Pridal si ma nejaký týpek na FB, kamoš Aničky (z lycee ) no a mi vypisuje, že ma chce spoznať, že ma chce vidieť, že ma chce pozvať na drinky ( = opiť ma na sto dvesto %) že som úplne dokonalá ( ha ha) že som najkrajšia ( to nevidel ostatné slovenky, ja s mojím priemerným vzhľadom som nič :D) a chce moje telefónne číslo, ta ako, som mu povedala, že stačí, že má môj FB a že to je asi tak všetko, čo odo mňa dostane. Inak vážne toti arabi neberú nie ako odpoveď, a to som si všimla už dávnejšie. Proste, lebo ONI ťa chcú spoznať, a vziať si ťa pomaly na nejakej tradičnej arabskej svadbe najlepšie, a vôbec nezáleží na TEBE, že či to vôbec chceš, lebo proste oni HEJ a tým končí diskusia. Presne jak Marika vravela, muž do ktorého sa treba zamilovať, je minimálne do 3 generácií dozadu Francúz a žiadne argumentácie. Inak ale daktorí sú dosť pekní, no nepomôžem si. Môžu byť fajn kamaráti, len proste stále čakáš, či na teba neskočia dakde :D    

Idem si urobiť rizoto, lebo iba to mám v mojej nadrozmerne veľkej chladničke. : )
Pusyyy, kto chce pohľadnicu, nech mi píše
PS: posielam recepty, ooo nádherne vizuálne, snáď sa mi niečo vydarí v budúcnosti, keď budem robiť podľa nich  :  www.kitchenette.cz

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...