pondelí, uterý

Depresia strašná, prší v kuse, nemôžem pomaly ani nikam ísť, ak niekam chcem. A utorok keď som konečne mohla a mala som voľnejšie, tak som zablúdila, to som bola taká nasratá, že som si skoro niečo urobila. Lebo ma odžubala mapka, tá ulica nemala byť rozseknutá na poly, ale jedna. A ja som sa vybrala na zlú polku. Taže som si ani nič nekúpila, som sa konečne chcela nejak obdariť. Joj. Mám aj peňáze už, no ale chápete, nemám ich kde minúť. Mamka povedala, že keď konečne pôjdem na párty, tak rozbijem všetko, že sa nemusím báť. Ale ja sa bojím:D čo keď ma nikto nikdy nikde nepozve? Čo keď budem taká len do počtu , to by som asi neprežila. A vtírka som nerada, ale asi to začnem praktizovať, lebo tu inak asi zostanem ako prst, a moja franina dostane na frak. Ja potrebujem spoločnosť, ľudí, ja nevem adolescentov, či čo sme my? Už dospeláci?? Alebo dobre – študentov univerzít. Už musím konečne zablúdiť na nejakú erasmus párty a nájsť si kamarátov, ale tak sama nepôjdem ( ne Megi sama nejdem, nesom taká odvážna). Keď som teda mala takú dosť blbú náladu, tak som našťastie mohla volať s niektorými, ktorí ma pochopili a povedali mi, že bude dobre aaaa to si vážim. (mám zašifrovane písať či napísať rovno mená?) Ta ale dobre píšem, aby ste sa našli, a aby ste vedeli, že vás mám rada. Mamička moja + daddy + bračka, to je jasná vec, to stále, keď zavolajú, nielen pri zvláštnych príležitostiach. Ale potom to sú Nadička a Miška Nožka, s ktorými sme sa posmiali a ďakujem, že ste tu boli pre mňa. Ste proste zlatíčka. Inak som utorok našla jednu knižku, ktorú si kúpim. Sa volá, že najlepší liek (na všetko) ste vy, tak snáď to pôjde. Malý mal utorok narodky, ten môj najobľúbenejší provokatér, tak som mu chcela niečo pekné nájsť. No ja viem, čo majú 11 ročné deti najradšej? Tak som mu kúpila spinky, také jak na papiere, 4 vo forme bicykla a každý inej farby. Tak som zvedavá, kúpila som mu aj čokoládu, ale som sa rozhodla, že mu ju nedám. Akože je zdravá , horká s mandľami, ale tak, oni toľko sladkého jedia, že si ju nechám!!! A zajtra zistíme, či sa malý bude tešiť, z takej drobnosti, ja by som sa tešila, ja som nenáročná, dúfam, že aj on. Inak je to totálne zlé decko, úplne zlé :D ale tak na mňa bol vždy dobrý, pomáha mi s večerou, pomôže mi s malými (keď ich náhodou vtedy nebije) a akože škoda, že nemá viac rokov . resp. keď by som teda niekedy porodila nejaké decko, teda dievča , tak by sa mohli dať ešte dokopy. Vaaaaaa, super nápad. Ale nezačnem na tom pracovať nebojte. Však predsa aj Madona, oná ma okolo 50 a má 20tnikov. To máme ešte my času a času. (my v mojom veku) Ktovie, či už sa vôbec narodil náš vysnený zajko.

PS: ďalší gastronomický orgazmus jogurt od yoplait – vanilkový. Ešte aj tú vanilku tam vidno. Mňam.

PS: dala by som si krowky