Preskočiť na hlavný obsah

piatok sobota nedela



- akože piatok som nachodila asi milión kilometrov, len vďaka tomu, že sa nám proste nechcelo sedieť. Obehli sme tiež asi sto tisíc pamiatok, čiže už konečne pomaly vizuálne tuším, že ako vyzerá Opera, Elyzejský palác, či Invalidovňa zblízka, na ktorú som si totiž nespomínala. Neviem inak či mám napísať, že si nepamätám Les Invalides, lebo to by ma pani magistra H. asi poslala rovno do pekla. LEBO práve toto bola jedna z hlavných pamiatok na jej Relly Paris, keď sme ešte boli mladé žabičky a vôbec sme si neuvedomovali, že sme v super dzivom meste, s takým historickým nádychom, že pomaly Napoleon z toho všetkého vstane z mŕtvych. ( ona by ho asi zobudila tou svojou večnou energiou, ktorú neviem teda odkiaľ brala, možno drogy :D ) Pravda pravdúca však je, že sme v rekordnom čase vtedy prešli asi všetky pamiatky, tiež neraz sme sa plazili na hotel a ráno vstávali s kohútmi no a pri takom tempe samozrejme aj dobre chudli. No koniec spomienky. Proste piatok mi to pripomenulo všetko, hlavne keď ma omínali topánky. A keď som bola hladná a unavená, ale Samo, zabavila som sa, musím uznať.

- akože sobota – zapíjanie a preklínanie ( nie z mojich úst  ) Paríža :D Stretnutie s Tomášom a Viki, ktorí sa podľa mňa asi vybodli na celý Paris a Francúzov, lebo byrokracia je tu na dennom poriadku. No ja to mám šťastie, že byrokraciu za mňa vybavujú všetci ostatní a ja nemusím brvou ani pohnúť. Snáď mi vybavila Charlotte aj to, že niekedy po 60 mi bude chodiť aj nejaký francúzsky dôchodok . A snáď bude taký vysoký, že jeseň života strávim niekde v Nice s Rusákmi. Vo fasa teplučkom kabáte ako má sexy Macklemore v klipe Thrift shop . ( alebo v takom, aký má môj ďalší budúci manžel Jon Snow hahahaha)  - kde to vlastne uznávajú polyandriu ? :D

- akože nedeľa akože the best party ! som celý deň riešila bakaláris, posielala emaily, hľadala infošky, zdroje, úchylačiny, prasáčiny, porno a tak. Nene žartujem. To čo som menovala po reálnych zdrojoch prenechám vám. Ja sa teda nenudím, vy hej podľa mňa. Ja tu mám malé strely (dzeci) a prácu. Neviem ani či som pokročila, snáď ma skoro-vedúca nerozkope nejak cez internetový kábel, alebo mi nedá nejaký elektrošok cez PC. Lebo meškám minimálne mesiac s mojím návrhom. Snáď to nebude shit a dokážem vymyslieť nejakú normálnu problematiku.

Zlatíčka, všetci čo čítate, som rada, že vás nenudím zatiaľ. Budem sa snažiť aj naďalej, aby som raz mohla vydať nejakú knižôčku, aby všetky au-pairky/študentky vedeli a boli informované, že sa rútia v ústrety peklu :D 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Pre našu babi. Pamätáš?

Na plastik? Jediné na čo to bolo dobré bolo asi to, že sme sa celoplošne zašpinili, blato sme mali asi aj za ušami, ale hlavná vec, že sme si mohli „uvariť“ plnenú kapustu (neznalý čitateľ rozumej, že sme mali orechový list a piesok s vodou, ktorým sme ho plnili). A tak sme sa hrali na svetaznalých kuchárov, lebo z plastiku sme robili aj rezne a placky. Plastik bol naša totálna topka a tipujem, že aj tvoja, keď si to musela prať! Na našich snehuliakov? Gúľali sme si gule na záhrade, vy s dedkom ste nám dali mrkvu a uhlíky, no jasné, že aj nejaký ten kastról, aby to bola topka. Takých parádnych snehuliakov ako my nemal nik. A naše letné hranie sa na gazdynky, keď si nám dala lavór a my sme v ňom prali pod orechom naše štrimfle a gaťušiky. Se vším všudy sme tam mali mydlo a letnú vodu, každý sme niekde začínal. Na naše lezenie po orechu? Nebola to výška, ale vedeli sme sa vyhupnúť, i keď ja som mala straš...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej