vikend
Akože už ste zažili dva dni po sebe, dva dni Debil? Lebo ja už áno. Včera. Idem na nákup oblečenia, samozrejme, neprší, všetko v poriadku, méteo ukazuje, že všicko fičí, žiaden posratý dážď. Už ma to nebaví, vkuse tu len prší... No a samozrejme som zmokla jak som šla domov, jak posledná socka som vyzerala. Gadžovka zmoknutá. A to nevravím, že pri nákupe som čakala milión hodín na kabínku a dva milióny na pokladni, lebo černoška predo mnou kupovala oblečenie asi pre celú škôlku či čo. A druhá pokladňa brala len karty, lenže ja som chcela rozmeniť lóve, no smiešne ha ha. No a potom keď som sa konečne zmoknutá doplazila domov, ešte som musela ísť na nákup jedla, keďže som mala u seba asi dva jogurty a sucháre. Čiže ďalšia misia do dažďa. To som zvládla celkom v pohode, akurát mi bola dosť zima, nakúpila som si obilie, rizoto v krabici, proste také veci „na chudnutie“ ( chcela som aj čipsy, ale som odolala, tak som si dala ako kompenzáciu pistácie, samozrejme, že som si zle vybrala, tak nakoniec boli aj nesolené, lebo Barča nečíta etikety) No a ešte mi aj predavač vyváľal papriku na zemi. A rizota bolo nakoniec tak málo, že naozaj som potom bola asi vyhladovanejšia ako predtým. No a dneska (nedeľa) trošku slnka, ale tak akurát som to zaklincovala mojím totálnym dňom. To preto, že 13 v piatok som mala celkom normálny, Tak to prišlo neskôr a potichu pod rúškom slniečka. Som vstala! V normálnom čase, ráno o 10, celkom slušné na to, že som bola unavená večer. Pripravila som sa, naraňajkovala, načančala aby som bola šumná. No a keď som už taká spokojná si vykročila, tak som sa stratila.
1. Ako našla som cestu, som vravela, tu sa nestratíte, ale ako nadbehla som si poriadne. Som nezašla ku Eiffelovi 4 km ale asi 5km naokolo . prišla som tam. Plno turistov. A ja som nepredpokladala, že vyhladnem. Tak som si kúpila zmrzku. Čokoláda horká, veľký chrumkavý kornút, mňam.
2. Samozrejme, že by som to nebola ja, kebyže sa nezamažem. No jak čistá sedláčka znova. Na sako, na blúzku. Našťastie som si rozmyslela bielu novú bľúzu a dala si staršiu čiernu, no aj tak to bolo vidno .Mali sme sa stretnúť s Katkou. No nestretli, lebo som sa šla prezliecť domov. Prídem domov. Najem sa obilia. Fajnotka. Internet nejde, samozrejme. Smsky- mi prichádzajú ale nedajú sa prečítať. Na 5 hodinu sa mám stretnúť pred Pantheonom s Katkou. Sedím v metre, vypínam telefón.
3. Nemám pin. Musím ísť naspäť domov, lebo inak sa nikde nedovolám.
4. Som v slučke. Čiže musím prejsť ďalšie tri zastávky, aby som mohla vystúpiť a nastúpiť na spiatočné metro, ktoré nestojí pri mne ale 400 m odo mňa. Prídem domov, nájdem ten debilný pin. Už mi bolo do plaču. Volám. Stretávame sa neskôr. Dobre fičím na metro. Konečne som prišla k Sorbóne, samozrejme, že neviem, kde je Pantheon. Volám. Katka nezdvíha niekoľkokrát. Som Zúfalá. Nevadí, idem hore cestou. Nakoniec ho aj ju nájdem. Hurá. Vraciame sa k Sorbóne. Očekujeme to, samozrejme, zatvárajú. ŠUPKY. Ideme hore na koniec ulice, dáme si niečo rýchle. A schádzame dole na metro ( ktorým som prišla) ideme na Salsu.
5. Samozrejme, že sa stratíme, keď vyndeme z metra :D trošku. Dobre zvládli sme všetko. Salsu sme videli, pofotili sme pár fotiek pred Arabským svetom a Notre Dámou a salsujeme. Akože my znalé salsy asi tak jak Iľko počasia, sme sa tam postavili hneď ku tancujúcim. Taký pekný černoško, herec, sa tam akurát pred nami trošku previedol, no dali by sme si povedať. No a ďalší na nás striehli ako ostrieže, ale asi bolo vidno, že sme na ten tanec ľavé asi ako ľavica na Slovensku na politiku. Hahaha. Po salse sme hľadali samozrejme stanicu metra, kým sme to našli, tak som aj do hovna stupila. No čisto krásny deň.
6. V metre sa Katka zasekla, lebo jej kabelka rebeluje, čiže sa nemohla dostať ani von ani dnu, bola tam medzi tými vecami a nevedela sa dotiaľ dostať. Tak som jej mala nejak pomôcť. No nakoniec to skončilo tak, že sme to podliezali obe, len trošku (!) som vyššia, takže som si taaak buchla hlavu do toho železa, že som videla hviezdičky. Je možné aby som tam mala modrinu? Lebo ju asi mám :D No dobre konečne sme v metre, musela som odmietnuť africkú večeru a sladkosti, a ponáhľala som sa domov. Po celkom dni som si konečne chcela dať pauzu a nejak sa odmeniť. tak som vošla do jediného otvoreného obchodu asi v celom Paríži, taký starší arabík.
7. Také to tam mal tesné, že som čakala, že všetko okolo čoho prejdem, tak spadne. No samozrejme, že asi trikrát tam kolo mňa tam spadli sušienky, a skoro som spadla do jeho chladničky. Samozrejme, že sa mi tam všetci muži smiali. Tak som sa zasmiala s nimi. HA HA. A ujo mi nakonci povie, ale musíš si kúpiť dva balíčky čipsov, lebo tam ti popadali sušienky a smeje sa. No som povedala, že nemóžem, stačí jeden, diéta :D no a
8! bomba! Keď som taká zadžabaná šla sa prezliecť domov, asi taký 60ročný ujo v motorskárskej frajerskej bunde Made in China na mňa začal žmurkať a obzerať sa za mnou! Skoro som odpadla, že si trúfa ujo. Hrozné. By som mohla byť jeho vnučka, ale ta nevem či by on mohol mať také pekné vnúčatá či deti, lebo ujo, akože nič moc. Nebol to typ mladší Sean Connery.
Stále som zamilovaná do Nemca Alexandra z fotky. Bol to a je to stelesnenie asi môjho najkrajšieho, najideálnejšieho muža. Možno by som pridala aj jeho obrázok, ale to by ste snívali o ňom aj vy a čo by som z toho mala. Teraz je to taká skrytá moja pasia. No ale ho aspoň opíšem. Briadka - kus fúzky, taký hm... strnište, modré oči, krásne modré oči. A vlásky (moja uchylačina, vy viete!) dlhšie také nad plecia a kučeravé <3 oooooo . to je muž :D
Akože už ste zažili dva dni po sebe, dva dni Debil? Lebo ja už áno. Včera. Idem na nákup oblečenia, samozrejme, neprší, všetko v poriadku, méteo ukazuje, že všicko fičí, žiaden posratý dážď. Už ma to nebaví, vkuse tu len prší... No a samozrejme som zmokla jak som šla domov, jak posledná socka som vyzerala. Gadžovka zmoknutá. A to nevravím, že pri nákupe som čakala milión hodín na kabínku a dva milióny na pokladni, lebo černoška predo mnou kupovala oblečenie asi pre celú škôlku či čo. A druhá pokladňa brala len karty, lenže ja som chcela rozmeniť lóve, no smiešne ha ha. No a potom keď som sa konečne zmoknutá doplazila domov, ešte som musela ísť na nákup jedla, keďže som mala u seba asi dva jogurty a sucháre. Čiže ďalšia misia do dažďa. To som zvládla celkom v pohode, akurát mi bola dosť zima, nakúpila som si obilie, rizoto v krabici, proste také veci „na chudnutie“ ( chcela som aj čipsy, ale som odolala, tak som si dala ako kompenzáciu pistácie, samozrejme, že som si zle vybrala, tak nakoniec boli aj nesolené, lebo Barča nečíta etikety) No a ešte mi aj predavač vyváľal papriku na zemi. A rizota bolo nakoniec tak málo, že naozaj som potom bola asi vyhladovanejšia ako predtým. No a dneska (nedeľa) trošku slnka, ale tak akurát som to zaklincovala mojím totálnym dňom. To preto, že 13 v piatok som mala celkom normálny, Tak to prišlo neskôr a potichu pod rúškom slniečka. Som vstala! V normálnom čase, ráno o 10, celkom slušné na to, že som bola unavená večer. Pripravila som sa, naraňajkovala, načančala aby som bola šumná. No a keď som už taká spokojná si vykročila, tak som sa stratila.
1. Ako našla som cestu, som vravela, tu sa nestratíte, ale ako nadbehla som si poriadne. Som nezašla ku Eiffelovi 4 km ale asi 5km naokolo . prišla som tam. Plno turistov. A ja som nepredpokladala, že vyhladnem. Tak som si kúpila zmrzku. Čokoláda horká, veľký chrumkavý kornút, mňam.
2. Samozrejme, že by som to nebola ja, kebyže sa nezamažem. No jak čistá sedláčka znova. Na sako, na blúzku. Našťastie som si rozmyslela bielu novú bľúzu a dala si staršiu čiernu, no aj tak to bolo vidno .Mali sme sa stretnúť s Katkou. No nestretli, lebo som sa šla prezliecť domov. Prídem domov. Najem sa obilia. Fajnotka. Internet nejde, samozrejme. Smsky- mi prichádzajú ale nedajú sa prečítať. Na 5 hodinu sa mám stretnúť pred Pantheonom s Katkou. Sedím v metre, vypínam telefón.
3. Nemám pin. Musím ísť naspäť domov, lebo inak sa nikde nedovolám.
4. Som v slučke. Čiže musím prejsť ďalšie tri zastávky, aby som mohla vystúpiť a nastúpiť na spiatočné metro, ktoré nestojí pri mne ale 400 m odo mňa. Prídem domov, nájdem ten debilný pin. Už mi bolo do plaču. Volám. Stretávame sa neskôr. Dobre fičím na metro. Konečne som prišla k Sorbóne, samozrejme, že neviem, kde je Pantheon. Volám. Katka nezdvíha niekoľkokrát. Som Zúfalá. Nevadí, idem hore cestou. Nakoniec ho aj ju nájdem. Hurá. Vraciame sa k Sorbóne. Očekujeme to, samozrejme, zatvárajú. ŠUPKY. Ideme hore na koniec ulice, dáme si niečo rýchle. A schádzame dole na metro ( ktorým som prišla) ideme na Salsu.
5. Samozrejme, že sa stratíme, keď vyndeme z metra :D trošku. Dobre zvládli sme všetko. Salsu sme videli, pofotili sme pár fotiek pred Arabským svetom a Notre Dámou a salsujeme. Akože my znalé salsy asi tak jak Iľko počasia, sme sa tam postavili hneď ku tancujúcim. Taký pekný černoško, herec, sa tam akurát pred nami trošku previedol, no dali by sme si povedať. No a ďalší na nás striehli ako ostrieže, ale asi bolo vidno, že sme na ten tanec ľavé asi ako ľavica na Slovensku na politiku. Hahaha. Po salse sme hľadali samozrejme stanicu metra, kým sme to našli, tak som aj do hovna stupila. No čisto krásny deň.
6. V metre sa Katka zasekla, lebo jej kabelka rebeluje, čiže sa nemohla dostať ani von ani dnu, bola tam medzi tými vecami a nevedela sa dotiaľ dostať. Tak som jej mala nejak pomôcť. No nakoniec to skončilo tak, že sme to podliezali obe, len trošku (!) som vyššia, takže som si taaak buchla hlavu do toho železa, že som videla hviezdičky. Je možné aby som tam mala modrinu? Lebo ju asi mám :D No dobre konečne sme v metre, musela som odmietnuť africkú večeru a sladkosti, a ponáhľala som sa domov. Po celkom dni som si konečne chcela dať pauzu a nejak sa odmeniť. tak som vošla do jediného otvoreného obchodu asi v celom Paríži, taký starší arabík.
7. Také to tam mal tesné, že som čakala, že všetko okolo čoho prejdem, tak spadne. No samozrejme, že asi trikrát tam kolo mňa tam spadli sušienky, a skoro som spadla do jeho chladničky. Samozrejme, že sa mi tam všetci muži smiali. Tak som sa zasmiala s nimi. HA HA. A ujo mi nakonci povie, ale musíš si kúpiť dva balíčky čipsov, lebo tam ti popadali sušienky a smeje sa. No som povedala, že nemóžem, stačí jeden, diéta :D no a
8! bomba! Keď som taká zadžabaná šla sa prezliecť domov, asi taký 60ročný ujo v motorskárskej frajerskej bunde Made in China na mňa začal žmurkať a obzerať sa za mnou! Skoro som odpadla, že si trúfa ujo. Hrozné. By som mohla byť jeho vnučka, ale ta nevem či by on mohol mať také pekné vnúčatá či deti, lebo ujo, akože nič moc. Nebol to typ mladší Sean Connery.
Stále som zamilovaná do Nemca Alexandra z fotky. Bol to a je to stelesnenie asi môjho najkrajšieho, najideálnejšieho muža. Možno by som pridala aj jeho obrázok, ale to by ste snívali o ňom aj vy a čo by som z toho mala. Teraz je to taká skrytá moja pasia. No ale ho aspoň opíšem. Briadka - kus fúzky, taký hm... strnište, modré oči, krásne modré oči. A vlásky (moja uchylačina, vy viete!) dlhšie také nad plecia a kučeravé <3 oooooo . to je muž :D
Komentáre
Zverejnenie komentára