Preskočiť na hlavný obsah

caly tydzeň



Ako toten týždeň tak rýchlo zbehol, že to zhrniem asi do jednej vety.
Nič sa nedeje + odsek označený trojkou nečítajte, ak chcete dobre spať, je to o úchyloch:D
Nene dobre, tak sa kus posnažím niečo rozpísať, aby ste neopustili môj blog. Však čo by som bez vás robila. By som mala 0 pozretí a by som to musela zrušiť, aby ma nikto nekopíroval. Pretože som super a potom by to kadekto vydával za svoje. Chápete, asi si tam dám nejaké R do krúžka na koniec alebo čo. A si urobím aj vlastné logo. Si tam šupnem uja Eiffela penisového ( foto v prílohe) . Mám aj dajaké iné fotky (ale nie vibračného spomínaného eiffela, to som ešte nenašla), lenže daddy mi podľa mňa ukradol kábel, ta musím vymyslieť iný spôsob ako ich dostať do mojej škatule Dell. Rozmýšľam, či mi daddy alebo mami neukradli náhodou aj ponožky, keď išli domov, lebo ich tu mám nejak málo. Akože more, ja tu ostávam a nemám tu základné veci. Ta to kde sme. Ako sa o mňa postarali :D
No nijak, chudák ja dzecko chudobné, musím si kúpiť tote štrimfľe za tritisíc euro, drahé jak fras
(milujem džuravé štrimfľe, bo še dajú štopkac). Akože Charlotte mi minule dala takú prácu, že popárovať ponožky, no netrúfla som si ani náhodou. Bolo ich tam strašne veľa a vyzerali, že ani jedná nemá v tom koši kamoša. Ta som sa tomu elegantne vyhla, som povedala, že som na to nemala čas. Hehe. Ale ta vážne. Vkuse dačo robím u nich a potom už nemám chuť párovať ponožky dakde pri Pauline, ktorá sa so mnou pubertálne nebaví. By som bola aj jej kamarátka, kebyže chce. Ale ta asi nechce. By sme si spolu dali pivčo. Jej Prvé podľa mňa.
Však teraz išla akože na „párty“ sobotu. Ta piatok večer promenáda, že čo si môže obliecť. No si vravím, že párty, ta príde spitá jak doga o polnoci. No prd. Párty asi tak do 21:10 a podľa mňa tam mali akurát tak Fantu, lebo síce prišla vysmiata, jakeby sa nadýchala nejakého fetu, ale to nebolo nič. Alebo to bola ešte nejaká eufória, po takom „večierku“. No a najlepšia promenáda, jej daddy ju neviem koľko krát poslal sa prezliecť, až prišla v poslednom outfite a sa pýta: „ Už som podľa teba dostatočne oblečená?“ :D No akože mala tmavé šaty po kolená, bez výstrihu, tmavé silonky, nič odvážne, skôr taká priemerná nuda ako ja. No si vravím, ujo kebyže je na Slovensku alebo v Česku a vidí tote čajky jak sa obliekajú na 14, ta by s najväčšou pravdepodobnosťou mal nejakú cievnu príhodu.

Hmm, čo ešte také zaujímavé. Rada chodím s deťmi na tenis. To je taký odpočinok, oni tam behajú, unavia sa. Potom ideme peši super dlho domov, a sú také unavené dokonca, že ani neodpovedia na moje otázky, že ako bolo :D Ja mám kľud, nič nemusím robiť, iba klásť jednu nohu pred druhú a na nič nemyslieť. No a na dvorci sa na nich nemusím našťastie pozerať a ani im tlieskať v kuse, ak sa trafia raketou do loptičky, tak si vyplním čas stalkingom. Raz sa stalo, že tam boli celkom hot tenisti, ale to nič pre mňa, lebo boli takí chudí, že by som pri nich vyzerala, akoby som zjedla ich prvú ženu. No ale už v prvý deň, jak som tam taká zničená sedela (lebo som sa musela ešte vrátiť k nim po asi všetky veci), som si všimla takého super chlopa. Leitnerík, som ti to nikdy nepovedala, lebo som si to nevedela predstaviť, ale trénovať tenis je dosť sexy. Či trénuje chlap malé deti, veľké deti, alebo ešte batoľatá len tým, že im ukazuje obrázky loptičiek a polo holého Nadala. Je to dosť sexy. Tomáš Leitner si sexy, lebo si tenisový tréner :D akože dedukcia za sto miliónov eur.
No a je tam jeden tréner, ktorý je práve tiež takto sexy :D Volá sa Arthur (nanešťastie ako malá dvojička, ale aspoň si zapamätám meno) a je úžasnýýý. Minule tam trénoval nejaké malé dievčatá, tak snáď nekoučuje aj dajaké postpuberťáčky, lebo som potom v tomto prípade out. Akože ja by som sa k nemu prihlásila rozumej aj na súkromné hodiny, kebyže s tou raketou nenarábam jak s metlou v domácnosti. A bohužiaľ podstatnému menu tenis vôbec nerozumiem, v hlave proste si to stále prepnem a hrám ping pong. Čiže veľmi by som ho asi neohúrila mojim ehm. športovým tenis duchom. Ale tak nadšením (z neho) možno aj! No a blížime sa k opisu: čiže je šokujúce, že má briadku, strnisko a tak ďalej ( irónia, jasné, že to nie je prekvapujúce ) je taký stredne veľkého ( ideálneho) vzrastu, by som odhadovala :D oči som zatiaľ nevidela, snažím sa byť nenápadná, čiže farba nabudúci týždeň na blogu. Skúsim nejaké nenápadné diaľkové čočky. No a samozrejme má kus dlhšie vlasy, oooo a niekedy nosí čelenku. To vtedy sedím roztopená na stoličke a zameriavam pohľad na neho asi každú druhú minútu. Samozrejme, že sa tvárim, že čítam knižku, alebo kukám na deti, ... tak verím, že náhodou v tú chvíľu neškúlim, keď sa tak úpenlivo snažím vidieť (akože) všetko !!! To by o mňa asi záujem nemal. Minule som si čisto NEÚMYSELNE sadla na stoličku k jeho kurtu. Lebo tie sedačky pri kurtoch detí boli neplánovane a ÚPLNE obsadené ( určite haha ). A akurát tam trénoval také malé milé detičky (nie jak tie moje) a oni boli úplne zlaté, a hrali sa hry, a vkuse tam kmitali, všetky deti z neho úplne očarené, vrátane veľkého dieťaťa - mňa. Sa tam usmievkal na celé okolie, aj na mňa. Ja som sa usmievkala na ňho. Tak dúfam, že v budúcnosti príde aj k nejakému kontaktu. No a potom som zdúchla, bo toto malé moje dzecko bolo smädné a ja som mu musela byť v pätách, lebo by sa ešte vytratil a čo potom. No chápete, nenechá ma na pokoji prežiť moju prvú francúzsku stalk lásku.
BTW – tréner ešte v tom čase trénoval, ale my sme boli už vnútri, ALE cez presklené dvere som videla, že niekoho pohľadom hľadal, lebo sa vkuse otáčal. A keďže tam boli len milujúci rodičia, čo dohliadali na svoj drobizg a ja, žiadne ženy (okrem môjho veličenstva), tak možno ma chcel zahliadnuť ešte . No ktovie, možno sa mi to len zdá, lebo však fantázia má nekonečné hranice :D   
Hm čo ja viem, ešte také príhodičky, zaujímavosti.
1.- geografia a svet je malý –
Včera som čistou náhodou stretla Katku-češku keď som sa prechádzala so zmrzlinou od Eiffela na moje metro Alma. To ešte aj Paríž nakoniec bude dzedzina ako Praha. A ešte dokonca tu mala kamoša, ktorého som predtým nikdy nevidela a zaregistrovala som ho na výstave. Lenže Katku som nevidela a vôbec som nevedela, že tam sú. Proste sa mi zdalo, že nejaký, ktovie aký turista vedľa mňa stojí. Sto dvesto percent to bol on, lebo bol nezvyčajne vysoký a stál kus odo mňa pred jednou fotkou. No a nakoniec to bol Jan. :D

2. - pozor, keď ste hladní, gastronómia –
Neuveríte, ale mám takú mikrovlnku, že dneska som v nej UPIEKLA mäso. Som skoro odpadla, že niečo také existuje. Ale mám to nejak super inteligentne skĺbené asi dvadsať funkcií v jednu, tak som mala dneska dokonalý obed. Že rizoto ( talianske, ne toto slovenské, že ryža a sterilizovaná zelenina) s hríbikmi a upiekla som si teda bravčiaka na tymiáne a rozmaríne. A včera som tam dokonca ohriala takú fajnú pokusnú pizzku s lososom, špenátom a pokvapkanú citrónom. A ešte som si k tomu dala aj bonus porciu špenátu, lebo mi nestačilo. No normálne dúfam, že sa vojdem do dverí, keď prídem domov. Ešte v kuse som nebola behať, ale tak aj chôdza sa dá považovať aspoň za aký taký pohyb. A keďže sa tu vkuse skrývam pred dažďom, behám pred ním a kľučkujem, ta to môžem nazvať aj športom asi. Ale ten tenis... To ma láka. :D

3. – úchylné štúdie –
Keď som si priala nejakého muža, aby mi spadol z neba, nechcela som, aby to bol nejaký extra úchyl, ktorého stretnem niekde na ulici a je super divný. To v požiadavkách väčšinou nemám! No idem si tak od Mostu zamilovaných (áno presne ten most, čo od neho Košice okukali tie zamilované kladky/cestou cez Paškov park na Mlynskú.) No a dajaký mrňavý, ani nevem či vôbec bol Francúz, min. 35 ročný sa mi začal prihovárať. Že prší, že som si nenašla dobrý čas na prechádzku, že mala som ostať v teple. (hej more pod paplónom a nevyštúrim ani čumák, keď mrholí ) a že ako sa volám, čo tu robím, kde bývam ( Ta vyzerám jak retardovaná? Nechceš kámo aj pin na kreditky ?), že so mnou prečká dážď ( WTF?) že ma odprevadí, kde chcem (WTFFFF), že asi to tu nepoznám. No jasné že poznám, však Louvre, vole. To viem aj poslepiačky trafiť ku pyramíde. A akože ešte neviem akú diskúziu chcel viesť, lenže ja som sa tvárila nezúčastnene, tak po asi troch minútach, čo na mňa kukal a čakal, že sa ho dačo spýtam, mi urazený povedal : „Aha ok. Bon soir!“ :DDD Pane bože, to vyzerám až tak podpriemerne, že si na mňa trúfnu aj takéto indivíduá? To jak ma v Košiciach požiadal na ulici za krásneho slnečného dňa polobezďák, či nechcem s ním chodiť. A ešte ma aj chcel chytiť za ruku. FUJky. Alebo ten debilný aziat v Prahe. Čo som sa s ním vôbec nebavila, celý večer, prišiel k nám, len tak, akože, že patrí k dajakým chlapcom tam a nakoniec ma začal prenasledovať, keď som šla z nonstopu a chytil ma za ruku a nechcel mi dať pokoj a chcel sa nasáčkovať ku mne na intrák!!!!!!! FUJJJJJJJJJJJJ. No a ja debilná, som pri sebe nemala ani mobil ani nič, lebo som šla večer len na pivo a nikto nečakal, že dôjdem nad ránom prenasledovaná sociopsychopatom :D našťastie ma Evička zachránila, pretože asi tak o 5 ráno šla domov na vlak a pomohla mi. Ble.

Teraz je nedeľa večer/ skôr noc už, mám taký východňarsky relax. Vonku zase prší, až tu cítim dážď, a kýcham a soplím. Píšem si tu svoje myšlienky, zase kukám nejaké CSI, už asi tretia časť za sebou. Predtým išlo Rýchle a zbesilo 5, tak sa teším, že Han žije. Toten kórejčan či čo to je, čo v kuse dačo tlačí do hlavy. Vážne, asi v každom zábere (nakoniec zápletka, v kuse žere zato, lebo prestal fajčiť.) Inak neberem na také typy, ale Sung Kang by sa dal :D A dokonca má reštiku, by som u neho varila, zapekala v mikrovlnke mäso. Samé chuťovky. Neviem inak v akej časti bol. Asi v 3., predpoklad. No a už mi vypne aj tú telku dokonca, lebo som nič neprepínala príliš dlho, ale tak mám ďaleko ovládač a robí mi to len křoví, taže sa mi nechcelo.
Baby, CROSS THE DELTAAAAA
Idem spať, pripájam róbertka Eiffela, verím, že vás pobaví. Ak by to niekto chcel, kúpim, možno mi dajú aj zľavu na viac kusov :D 
XXX vaša prenasledovaná mikrovlnková gurmánka

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...