Preskočiť na hlavný obsah

dzieň 5


Ta paráda. Dúfam, že som všetko dokonale saturovala. Toľko informácií za deň som nevstrebala, odkedy som urobila skúšku z histórie na konci mája. Keďže ešte smútim za rodičmi, nebola som schopná sa dneska kukať sama na pamiatky a prechádzať sa, tak som si dávala oddych. Ale dobre som urobila, lebo tote deti sú torpéda :D to jakeby sa na vás valilo nielen jedno ale štyri. Doobeda som vstala, klídek, pozrela som si film, ktorý sa volá The womb tuším. Tam „skoro syn a.k.a. klon“ pichol na konci svoju „skoro matku“, ktorá predtým bola jeho pichačka v minulosti. Proste mega bizarné a zasadené do prostredia niekde v Anglicku, pomaly na divočine niekde bez elektriny, dakde pri mori/oceáne, sci-fi šuvix oproti tomuto. (btw: moje geografické zdatnosti sú na minime, ale na mapke som dzecom ukázala, kde je Afrika a kde je Slovensko :D). No film našťastie aj skončil, čiže som sa začala chystať s veľkým stresom na prvé stretnutie s mojimi zver(enc)ami. Dievčatá som mala prvé, ... malá Heloisse, polovica dvojičky, milá, niekedy podvádza a hanblivá jak ďas bola. Zuby predné ešte nevyrašili, čiže štrbavý úsmev a ešte aj pehy. Pauline čo mala dneska 14 ( mali sme páááárty ), ta s ňou tak triska puberta, že verím, že ju nezbijem v budúcnosti. Ale tak jedna výchovná pomôže :D vetrím ale nebezpečenstvo. Chlapci, ... no. Dneska to boli herci nenormálni, hlavne druhá polovica dvojičky Arthur. Ten ma asi vrtuľu v zadku alebo čo. V kuse musí niečo robiť, hovoriť, jesť a niekedy aj všetky veci naraz. Moja „šéfka“ Charlotte mi dneska akurát vravela, že malý potrebuje veľa miesta, vo všetkom. Pochopila som. Ale inak je pohoda, so mnou kecal o jude, rugby, o tom, že má nejaký sivý pás v jude,( ja som najprv pochopila, že ma sivý župan ,ta mu vravím, tak však jasné, si chlapec, nebudeš mať ružový:DDDD) a o tom aké výtvory vytvoril na výtvarke, alebo koľko peňazí má v peňaženke. Asi si ma chce kúpiť, aby mohol robiť bordel. Mehehe, ja som ale nepodplatiteľná. No a Gaspard. To bude veľmi pekný chlapec, keď vyrastie. Škoda, že nemám o pár rokov menej. No pár, okolo desať.<3 A proste všetky deti, vyzerajú byť fajn, sú jak z divých vajec, ale nie sú zlomyseľné alebo rozmaznané, vedia ROZMÝŠĽAŤ a verím, že budeme kamoši. Šéfové nejsou na zabití, čiže to tiež zvládneme. Hej a nakoniec nebudem žehlíííííť, toho som sa najviac bála, a dneska mi pani vraví, no, že ona veľmi nežehlí, len to pekne úhľadne poskladá a ja len, že yes yes yes... a že keď treba niečo žehliť, tak majú na to filipínsku dámu, ktorá rozpráva anglicky ale nerozumie anglicky, cool čo? Dobrá schopnosť :D A dostala som aj kvietok na privítanie. Flora a fauna v mojej kutičke započali svoj útok. Asi som ešte nespomenula, či hej? (skôr hej, ale na pripomenutie - ) Že vedľa mňa je nielen Buloňský lesík, ale aj asi všetky možné štadióny. Momentálne sa hrá match P.ST.Germain a počujem až tu všetkých parížskych fanúšikov a normálne to vyzerá tak, že vyhrávajú, taže dneska sa bude pařiť. Ja musím ráno vstávať, lebo ideme in da bank, ale inak by som sa šla rozbiť s nimi, alebo radšej len s mojím Zlatankom :D Dúfam, že zajtra mi ostane popri deťoch aj nejaký voľný čas, aby som sa poprechádzala, alebo pošportovala dajak, lebo tu nemienim kysnúť.

WIFI connection I MISS YOU SO MUCH

PS- La Fontaine ma prenasleduje. Hneď vedľa mňa je ulica J.d.L.Fontaine! Charlotte sa volala za mlada Fontaine! A už sa mi snívalo aj o Horákovej (BRRR)!A cestou k supermarché je lycee JDLFontaine! Le loup et l´agneau pour toujours :D  
PS2- šéfka sa rozhodla, že dajú borovičku bez zapíjania. Som zvedavá a čakám ako to dopadne...

Slová dňa: grincer, gulash, ňoky a Košica .

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...