Preskočiť na hlavný obsah

dzieň prvý


Ta došli zme do Parisa, večerom kolo 7.Po toľkej ceste z Prahy diaľnicou z východu. ( Z východu a ešte ďalej : Bidovce – Praha – Paríž.) Od matičky Prágy, pohoda, stále rovina, žiadne extrémne výkyvy, čo sa týka cesty, ale počasie otras. Jakeby Pražka za mnou plakala. Ja viem, bude jej a aj vám smutno, dzeci moje. Ale viete jak to, dospieť raz musíme. Už nastal čas, začnem byť zodpovedná za malé dzeci, ne za vás - veľké(!) a zrejme budú aj menej vycvičení alkoholom ako vy, čiže to by som mala zvládnuť ľavou zadnou a za triezva. Však rok nie je veľa. To všetko prešlo tak strašne rýchlo, celé tie tri roky ... a vlastne celých 23 rokov. Dospelí sme už a žiadne výhovorky. Treba zarábať v cudzine, aby doma bolo na chleba, lebo Slovensko sa vydalo pred pár rokmi určite správnym SMEROM :D No ale prvé dojmy asi čakáte a nie politiku... Ta prvé dojmy, totálne hot hot hot pompieri (rozumej požiarnici) a toti policajti! No se picnu. Ženy by toto mali vidieť, to je ako dostať sa do raja, za reality, za života a samozrejme bez alkoholu, ktorý by skreslil okolnosti. Každý jeden žandár, s tým jeho oblečkom, na koni, či na bicykli, s obuškom či puškou, či s tou čapkou/baretkou, čo im padá do čela, taká erotika, že normálne by som sa nechala zatknúť aj za to, že by som nepotriedila odpad, alebo by som sa nechala ochytať, či náhodou nemám zbraň! Z mužov prvý dojem vynikajúci :D Inak moja žena, madame L. teda, čo mám pre ňu robiť, bola milá, prvý dojem, dobrý, dúfam, že bude cool a hlavne nebude ma nútiť žehliť stohy oblečenia, keďže to zatiaľ neviem ... na začiatok by stačili aj dajaké froté osušky a vreckovky. A držte palce nech ma netyranizuje. Ani fyzicky ani psychicky, lebo ja som pomaly labilná niekedy :D Ujo vyzeral tak mimo všetkého, čo sme ho stretli, tak dúfajme, že sa do ničoho nebude miešať. Deti som ešte nevidela, boli u babči, ktorá býva mimochodom na prvom poschodí, takže verím, že mi tu nebude chodiť ráno klopkať, že vstávaj a rob mi kávu, lebo by som ju asi zamkla dakde do záchodu. Inak moja kutica, taká, že vystačí jednej persóne, mám tu všetko pokope, okrem toaletky. A keď vravím všetko, ta úplne všetko. Umývadlo, sprchu, mikrovlnku, chladničku, šaty, posteľ... všicko kamoši. Nepredstaviteľné. Ale ta aspoň sa nemusím zbytočne hýbať a energiu vypustím pri deťoch, alebo pri obhliadkach mesta. Inak šupa autobus tu presne odo mňa ide... hneď na Champs Elysees. Aaaa metro na Notre Dame. Vyžijem sa v historickom srdci aj na super drahej ulici, kde bude milión tisíc 500 turistov :D Viem napísať 500 ale sa mi nechcelo... aby ste vedeli.

Nota bene – ani som vám asi nepoďakovala, že ste sa so mnou prišli rozlúčiť. Dikičko micky!
Nota bene2. – Nadička, náramček nosím celé dni, dole dávam len v noci. Dikičko micka, podarený je!

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Barčis and...life

Ja len, že som sa už dlho neozývala. A že som vám už dlho nič nenapísala, ani vtipné ani vážne ani proste nijaké. Nemala som inšpiráciu, alebo skôr by som povedala, že aj by som mala o čom písať, ale tak neviem, či by to bolo zaujímavé pre vás. Nejaké tie moje zážitky... Z Dublina, kde som skoro umrzla na kosť a umrela v posteli, z toho všetkého plakala v noci, kde sme zbalili skupinku asi 16 chlapov, ktorí prišli na rozlúčku so slobodou a nakoniec sme teda oslavovali s nimi vo veľkom, ... či to, že každý druhý človek je tam ryšavý? Nie je to žiadna urban legenda proste. Oni sú všetci tak krásne ohniví, ...to som si všimla, s tými polozavretými unavenými zaslzenými očami, keď som vstala z postele ako bájny fénix z popola. Pretože zima v posteli, na posteli, mimo posteli, v sprche, na sprche, pod sprchou, pred sprchou, na streche, na chodbe, na peši, na vode, na suchu. No a ako sú v Paríži muži takí menší a chudší a...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Barčin prvý jarný beh

O tom, že začnem chodiť behať hovorím už najmenej mesiac! A včera sa mi to konečne podarilo. Na obedo-večeru som si dala šalát (dobre aj kus zemiakov), ale inak samá zelenina a potom sme sa s markízou de Tajin prešli. Včera som nachodila niekoľko kilometrov, v teple dokonca, takže som určite spálila viac :D No ale to ešte nebol ten môj dlho očakávaný krok ku znovu-nájdeniu športového ducha. Táto magická chvíľka sa udiala až vtedy, keď som došla do môjho šatníka o polnoci a začala hľadať joggingovú / rozumej nejaké gate a tričko storočné/ výbavu. Nedala som sa odradiť ani tým, že som ju hľadala asi desať minút, lebo bola niekde na spodku skrine, kde som sa od novembra nekukla. Potom som to natiahla celá nadšená na seba, vyzerala som ako samuraj trochu (foto v prílohe, všetko je zdokumentované). Dala som teda na seba tie legíny, zistila som, že sú mi riadne veľké. To bolo radosti, už pred behaním zistiť, že som schudla!! Haha. Aj mikina...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

NOVE ZACIATKY

Hej, ta deti ako sa máte? Ci pána, už sa mi ťažko zvyká aj na tu slovenskú klávesnicu, čo vám poviem. Možno sa vzdám aj dlžňov a iných dekoracii (tzv mäkčeňov a spol.) Ok ta kaslem na to, viete co, vsak sa pochopime, nie sme na zakladnej skole na diktate, zeby ste si za mnou nevedeli precitat... stastie mate, ze je to vsetko pisane na klavesnici, lebo pisem ako kocur micka, cize papierova verzia by bola velmi nestastnym riesenim. No nevem ako ste na tom s geografickym zameranim mojej osobnosti, ale po vsetkych tych karikaturalnych situaciach v Parizi, kde som mala problemy asi v kazdej domene a o vsetko som sa musela pobit s neschopnou byrokratickou administrativou, tak som sa na to vykakala a proste odisla. Stylom asi takym, ze prisli moji najmilovanejsi rodicia, ja som pobalila moje zvysne svestky (kedze som sa stahovala uz 5 krat tento rok, vsetko som uz mala zbalene, vyhodene, stratene alebo nechane v niektorom z tych po...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej