barcikindaparis

Prológ No som si uvedomila, že som vám už dlho nepísala, tak sa ozývam. Moje starosti a slasti sa len kopia ( áno aj slasti), takže nemám veľa voľného času. A stále nemám ten internet. Človek by neveril, že jedna spoločnosť od 18 novembra nie je schopná zabezpečiť to, aby to pripojenie šlo. Však to za taký čas by to malo byť 10krát opravené (aj v Rusku). No dobre nevyjadrujem sa, lebo sa ešte samonaseriem. Dneska som to chcela riešiť balansujúc na stoličke, a hľadať číslo tohto optického kábla, či skrinky s optickým káblom, či čo to vlastne odo mňa chcú. Ja taký informatik a technik, som si teda zobrala jedinú krivú stoličku, čo mám u mňa, postavila som ju naproti hajzlu a čakala som, že tam z fleku hneď spadnem a roztrepem si hlavu. Nestalo sa. Po tomto mojom výkone teda disponujem nejakými číslami, snáď aspoň jedno bude správne. Ale ten net mi ani netreba teraz, lebo sa učím, čiže takto ma nič nerozptyľuje. Iba Horatio Kejn či jak ...

No tak v metre sa nestratím, čo vám budem hovoriť. :) S Nadičkou v Louvri sme si dali modelkovskú session Najsladšie palacinky, aké som v živote mala, tam bola zmrzlina, karamel, a zavárané jablká a šľahačka, také na odpadnutie :D Ehm. poznáte photobombing? Ja ho viem dokonca aj dobre zahrať ! No a najlepšia, najšupovejšia, najkrajšia fotečka na koňec!

Zajtra príde Nadička, tak sa aspoň na ňu teším. Idem ešte kúpiť niečo na pitie, niečo na oblečenie a môžeme ožiť. Čo sa týka detí, už nemám slov, proste. Klamú, podvádzajú, kradnú, plačú a tak dokola a mňa to už nezaujíma. Nestarám sa o to, čo robia, nechytám sa, a vôbec akože sa to nejak nesnažím zastaviť. Žiadne úsilie už vyvíjať nebudem, proste si tu ešte chvíľu prežijem a odchádzam. A to si človek myslí, že je v Paríži a už len vďaka tomu by mal byť spokojný. Ja by som aj bola, lenže deti sú tak retardované, že to sa nedá, a nie ste schopní prežiť... a potom sa spýtajú, jak to, že ste takí unavení. No... prečo asi. No a dneska som myslela, že sa odpálim už, s malým som sa prestala rozprávať, to už nemá zmysel a keď mi malá po 5 minútach nevedela povedať, že za zimou ide jar. Tak ja neviem. 5 minút jej vysvetľujem, že zima = Vianoce a leto = prázdniny. Tak medzi tým ešte nejakú dobu má ty vole. Nie? Ja ...

... asi nejaké tri týždne to vychádza, alebo tak nejak. A prečo? Lebo som začala písať metodológiu na bakalárku, a väčšinu času som riešila len toto a nič iné. A už po toľkých hodinách otvoreného wordu, či pdf či hocijakých všelijakých kníh, som už nemala vôbec ale žiadnu chuť niečo písať. Ale je pravda, že ani sa veľa toho neudialo. Nebola som nikde. Nepila som, nedrogovala, mala som síce stretko/rande v kine, ale NO COMMENT a doteraz ma toten chlapec otravuje. Asi som ho očarila. Len neviem prečo akurát takých očarím, čo u mňa vôbec nič nevyvolávajú... žiadnu empatiu ani sympatiu, proste nič :D Muži Inak chlapi ešte stále pekní, sú, len už sa bojím, že sú všetci teplí, lebo neni možné, že žiadny ma zatiaľ nikam nepozval, teda pozvali, ale nie takí pre mňa. Hehe. Ale inak, som si kúpila zimný kabát. Je obrovský, taká parka s kožkou z ovce vo vnútri, čiže keď si to zapnem tak vyzerám asi tak na 150 kilo... a podozrivo v tom pr...